Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.
13-ty december patrí v mennom kalendári ženskému menu LUCIA. Tento magický dátum je opradený viacerými legendami. Zároveň sa ním začínajú „stridžie dni“.
Kto bola Svätá Lucia? Kresťanka, ktorú nútili, aby si vzala za manžela pohana, pretože sa mu páčili jej krásne oči. Lucia si ich však vylúpila a poslala mu ich. V ľudových tradíciách bola Lucia najväčšou zo všetkých bosoriek. Aj preto sa s týmto dňom spája množstvo stále „žijúcich“ zvykov, ktoré majú pomôcť v boji so zlými silami.
Jedna z tradícii prišla zo Švédska a slávila sa práve 13. decembra. Symbolicky znamenala držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli v tento deň oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke držali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria. Symbolicky bol vymetený prach z domu.
Pre poverčivých
Tí, ktorí aj dnes veria v silu tohto ženského mena, by si mali zabezpečiť dostatok cesnaku a zjesť ho v predvečer Lucie (prípadne si ním potrieť nohy). Zabezpečia tak dostatok ochrany pre všetkých členov rodiny pred zlými silami. V tento deň (13.12) bolo zakázané vpustiť do domu cudziu ženu, tiež sa nesmelo nič dávať ani požičiavať. Najznámejším zvykom na sviatok svätej Lucie je chodenie bosoriek zahalených v bielych plachtách po chalupách. Je to cesta, ako vyhnať z gazdovských domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia.
Mladí muži a ich stolček
Aj mladí muži mali na Luciu svoje povinnosti. Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktoré z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň.
Keď sa mládenec na polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky a strigy, ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Zvyk sa nepáčil dievčatám sediacim s rodičmi v kostolných laviciach. Ťažko sa im zisťovalo, či je ich milý na polnočnej omši. Keď sa obzreli, museli mládenca po omši dolapiť, aby ich neprezradil. Ten ale za seba sypal hrach alebo mak, ktorý museli dievčatá zbierať a to ich tak zdržalo, že im milý utiekol aj s tajomstvom.
Ľúbostné čary
Jedna z tradícií sa zachovala dodnes. Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov mená potenciálnych ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň (až do štedrej večere) jeden papierik vytiahli spod taniera, hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky.
Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. Či bolo na ceduľkách naozaj dvanásť mien mládencov alebo na všetkých iba jedno toho najvytúženejšieho, to vraj vedela iba svätá Lucia a tá, ktorá ich tam napísala.
Na svätú Luciu sa veštilo z jablka. Od Lucie až do Vianoc si z neho dievčatá každý deň odhryzli. Posledný kúsok jedli predtým, ako odchádzali do kostola na polnočnú svätú omšu. Po ceste do kostola aj počas cesty z kostola sledovali, ktorý mládenec sa im prihovorí. Ten mal byť ich budúcim manželom.
Ďalšie zaujímavosti:
- Svätá Lucia je považovaná za patrónku slepých
- Uctievajú ju aj vo Švédsku a Nórsku
- Na Luciu sa nesmelo prať pri potoku ani priasť