Je to už 100 rokov, čo slávny spevák Karel Hašler súhlasil, aby bolo jeho priezvisko použité pre vtedajšie cukríky proti kašľu. Tie majú dodnes nielen svoju originálnu (nezmenenú) chuť, ale aj rovnaké meno.
Vlani sa vyrobilo 12,6 milióna balení. Na Slovensku sa ročne spotrebuje 4,2 milióna balení.
Destinky alebo Hašlerky?
Receptúru na dnešné Hašlerky získal na konci 1. svetovej vojny František Lhotský, otec spomínaných cukríkov. Išlo o odmenu za pomoc od viedenskej firmy Erich Kirstein. Tá už cukríky niekoľko rokov vyrábala a predávala pod názvom Caruso. Spoločne (aj s ďalšími cukrovinkami) ich začal Lhotský pod rovnakým názvom vyrábať vo svojej dielni na Kráľovských Vinohradoch. Názov Caruso však v Československu nezaznamenal veľký úspech, preto sa ho Lhotský rozhodol zmeniť. K svojmu dnešnému menu prišli Hašlerky o viac ako rok a pol neskôr, 13. decembra 1920, keď sa František Lhotský zišiel v Kabarete Lucerna so spevákom Karolom Hašlerom. Ten mal vtedy problémy s hlasivkami, chraptil a nemohol vystupovať. Keď mu Lhotský predstavil svoj nápad premenovať Destinky na údernejšie Hašlerky, spevák súhlasil. Hneď potom nechal František Lhotský názov Hašlerky registrovať ako ochrannú známku. Krátko na to vznikol aj tematický slogan „Hašler kašle, nevadí, Hašlerky ho uzdraví“. Z Královských Vinohradov až do Holešova
V apríli 1919 sa Lhotský zišiel s herečkou Emou Destinovou a požiadal ju o súhlas s použitím jej mena pre tieto anízové cukríky. Herečka súhlasila a z Caruso sa stali Destinky. Ani tento názov však nikoho veľmi nenadchol, Lhotský tak premýšľal ďalej.
Hoci cesta Hašleriek (vtedy ešte pod názvom Caruso) začala v dielni na Kráľovských Vinohradoch, vďaka rastúcim predajom a po úspešnej zmene názvu, sa už v roku 1922 výroba presťahovala do pražskej Michle, kde Lhotský kúpil a zväčšil rozostavanú výrobnú budovu. Tam tiež o 13 rokov neskôr postavil ďalšie, tentokrát už nové výrobné aj kancelárske priestory určené na ďalšie rozšírenie objektu. Závod mal v tom čase už viac ako 100 zamestnancov, ktorí vyrábali cez 200 výrobkov, vrátane mentolových a ovocných cukríkov, dražé a želé. Vrcholil tiež export cukroviniek do Indie a západnej a južnej Afriky.
Druhá svetová vojna sa niesla aj v znamení veľkého nedostatku cukru a ďalších surovín potrebných na prípravu Hašleriek, bolo preto nutné znížiť produkciu a veľkosť ponúkaného portfólia výrobkov. Firma však zariadila import všetkých dôležitých surovín zo zahraničia, aby mohla výroba vetrových (mentolových) cukríkov aj v obmedzenej prevádzke pokračovať bez akýchkoľvek zmien v ich receptúre.
Aj napriek tomu, že sa Hašlerky predávajú iba v Česku a na Slovensku, ich spotreba je veľmi veľká. Za rok sa vyrobí až 900 ton týchto cukríkov.
Zdroj: (teraz.sk/magazin)
