Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom.
Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína KVETNOU NEDEĽOU, ktorú sme tento rok oslávili 24. marca. Tento deň si pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov – bahniatok. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele vždy posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Traduje sa tiež, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu bleskom, pred požiarom a inými pohromami.
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva ZELENÝ ŠTVRTOK – údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12-tim mužom. V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje myro, čo je olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania. Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.
Veľkonočný týždeň pokračuje VEĽKÝM PIATKOM – dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.
BIELA SOBOTA je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od tradície zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
VEĽKONOČNÁ NEDEĽA je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie 40-dňového pôstu, na sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.
VEĽKONOČNÝ PONDELOK je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Najčastejšie sa ženy a dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Šibači a polievači okrem pohostenia dostávajú zdobené vajíčko – kraslicu, v súčasnosti už vyrobené aj z čokolády alebo mašľu na korbáč.
Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale tiež oslavou príchodu jari.
Zdroj: TASR