Dnes sa na Slovensku začínajú vianočné prázdniny.
Sviatok Traja králi (6. januára) pripadne na pondelok a keďže študenti majú voľno aj 7. januára, prvým vyučovacím dňom v Novom roku bude až streda 8. januára. Školopovinní si tak rok čo rok užijú cez vianočné sviatky vyše dva týždne voľna.
V minulosti mali vianočné prázdniny celkom inú podobu ako dnes a predovšetkým boli kratšie.
„Vianočné prázdniny sú z hľadiska histórie veľmi novodobá záležitosť,“ tvrdí etnologička Katarína Nádaská.
Počas éry socializmu sa prázdniny začínali Štedrým dňom a do školy sa nastupovalo už deň po Novom roku, teda 2. januára. Až v roku 1989 sa všeobecne zaužívalo, najmä vo vysokoškolskom prostredí, že študenti dostávali voľno už pred Vianocami. Ak napríklad Štedrý deň pripadol na utorok, tak sa v pondelok udeľovalo dekanské voľno.
„Dnešná generácia päťdesiatnikov napríklad mávala prázdniny na Štedrý deň. Postupne sa prázdniny pretiahli na dva dni pred sviatkami a tri dni po sviatkoch. Vždy podľa toho, ako vychádzali Vianoce, pretože je to pohyblivý sviatok,“ doplnila Nádaská.
Za zaujímavosť označila obdobie, keď zimy boli poriadne tuhé, sprevádzali ich mrazy a napadlo veľa snehu. Vtedy sa vyhlasovali mimoriadne alebo tiež uhoľné prázdniny a deti si mohli užiť neplánované voľno navyše.
Ako zaznamenali obecní a školskí kronikári vo februári 1929, deťom zo Skalice a Šiavničky omrzli cestou do školy uši a prsty, preto museli zostať doma. V školách sa triedy nedali vykúriť, hoci sa kúrilo naplno. Vyučovanie muselo byť preto prerušené a ministerstvo školstva vyhlásilo nútené prázdniny. Vžilo sa pre ne pomenovanie „studené“. Trvali od 18. do 28. februára a potom ich predĺžili až do 10. marca 1929. Išlo o pamätnú, mimoriadne studenú zimu, počas ktorej bola na Slovensku nameraná aj historicky najnižšia teplota – 41 stupňov Celzia. Dodnes neprekonaný rekord pochádza z 11. februára a rekordný mráz zaznamenali vo Vígľaši-Pstruši neďaleko Zvolena.
Zima priniesla slovenským deťom veľkú snehovú nádielku a predĺžené prázdniny aj v roku 1967.
Mnohí si však pamätajú aj na prudké ochladenie, ktoré zasiahlo Československo cez noc zo Silvestra na 1. januára 1979. Náhly pokles teplôt spôsobil energetickú krízu, pretože zamrzlo uhlie používané na vykurovanie. Kritická situácia nakoniec donútila štát siahnuť k úsporným opatreniam. V piatok 5. januára sa začali uhoľné prázdniny, teda na základných, stredných aj vysokých školách sa prestalo učiť. Zatvorené boli galérie, televízia obmedzila vysielanie a začínala ho od 19-tej hodiny. Keďže zima pretrvávala a po ochladení napadol aj sneh, prázdniny sa predĺžili na celé tri týždne. Vyučovať sa začalo až 29. januára 1979 a žiaci museli počas polroka dobehnúť zameškané učivo, preto sa väčšinou zrušili školské výlety, školy v prírode a tiež jarné prázdniny.
Zdroj: TASR
