Konzervy zmenili náš život viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Francúzsky kuchár a cukrár Nicolas Appert si za jej vynájdenie od Britov dokonca vyslúžil označenie dobrodinec ľudstva.
Na prelome 18. a 19. storočia totiž ako prvý na svete vyvinul metódu konzervovania potravín na základe ich uskladnenia v hermeticky uzatvorenej sklenenej nádobe a tepelnej sterilizácie. Od narodenia vynálezcu Apperta uplynulo už 270 rokov.
To, ako uchovávať potraviny, riešilo ľudstvo už v dobe kamennej. Naši predkovia v paleolite vedeli, že uchovávanie potravín v chlade, ich sušenie či údenie pomôže predĺžiť ich životnosť. Neskôr sa začala na konzerváciu používať aj soľ. Rimania konzervovali ovocie v mede. Skutočnú revolúciu v uchovávaní potravín však priniesol až francúzsky spomínaný Nicolas Appert, ktorý sa narodil 17. novembra 1749 v meste Châlons-en-Champagne na severo-východe Francúzska.
Všetko mal vlastne na svedomí vtedajší vojvodca a neskorší francúzsky cisár Napoleon, ktorý v roku 1795 vyhlásil: „Vyplatím odmenu 12-tisíc frankov tomu, kto vymyslí nejaký spôsob, ako by sa dalo jedlo uchovať dlho čerstvé!“ Išlo mu najmä o to, aby mali vojaci počas dlhých výprav čerstvé potraviny, pretože nijaká z vtedajších metód ich dlhodobého skladovania nebola vyhovujúca.
Jeden z najväčších vojvodcov vravieval, že dobrého vojaka robí polievka a podľa tejto zásady aj konal.
Problém sa podujal vyriešiť aj parížsky kuchár Nicolas Appert. Povedal si, prečo by sa jedlo nemohlo uchovávať ako víno v sklenených fľašiach tomu prispôsobeným? Rozšíril ich hrdlo, čo bol však len prvý krok. Stále ale nevyriešil to najdôležitejšie a síce, čo je potrebné urobiť, aby vo fľaši uložené potraviny vydržali neskazené. Vyskúšal všeličo, až napokon jedlo čiastočne povaril, naplnil ním fľaše tak, aby v nich nezostal vzduch, pevne ich uzavrel korkovou zátkou a poriadne utiahol drôtom. Vynález skúšal na plodoch zo svojej záhrady a aj preto vtedajšia dobová tlač písala: „Appert našiel spôsob, ako zrušiť ročné obdobia.“
Kým na tento spôsob prišiel a zdokonalil ho, prešlo dlhých 14 rokov. Bol však účinný. Zakonzervovať sa takto dalo mäso, vajcia, ovocie, zelenina, mlieko, polievky aj omáčky. Fľaše s uchovaným jedlom napokon priniesol komisii, ktorá vynález posudzovala. Keď fľaše po štyroch mesiacoch jej členovia otvorili a jedlo ochutnali, bolo také, akoby ho iba pred chvíľou pripravovali. V januári 1810 si tak Nicolas Appert mohol dať tento spôsob uchovávania potravín patentovať a Napoleon Bonaparte mu osobne vyplatil sľúbenú odmenu 12-tisíc frankov. Túto čiastku použil na založenie prvej konzervárenskej továrne na svete v meste Massy pri Paríži.
Zdroj: TASR
