Vývinom jazyka sa priezviská staré niekoľko storočí stávajú expresívnymi výrazmi.

Len si predstavte pána s menom Buzna. Pred rokmi nič hanlivé pri tomto slove nikomu nenapadlo. Dnes by sme sa potmehúdskym úškrnom nevyhli.

Rovnako pán Matrtaj. Ten môže mať traumu pri prečítaní odpredu aj odzadu.

Posmeškárom neostáva veľa priestoru. Tieto priezviská vo veľkej miere ubúdajú. Buď zomrie posledný nositeľ tohto mena, alebo sa jeho nositelia nechajú premenovať.

Veď kto by sa už chcel volať Prd, Šľapka, Hovnojed, Jebsa, Sprosty, Drbna, Hovado, či Somárik?