Pre viac ako polovicu Slovákov je Veľká noc najmä náboženským sviatkom. Tretina z nás ju vníma ako sviatok jari s mnohými tradíciami a takmer pätina len ako príležitosť mať voľné dni bez špeciálnej náplne.

Vnímanie Veľkej noci sa líši v závislosti od veku. Hoci vo všetkých vekových skupinách náboženské vnímanie Veľkej noci prevažuje, dominantným sa stáva až vo veku nad 50 rokov a ešte viac vo veku nad 70 rokov.

Z hľadiska regiónov prisudzujú Veľkej noci náboženskú náplň najmä obyvatelia východného Slovenska, kde ju za kresťanský sviatok považujú dve tretiny obyvateľstva.

V súvislosti s veľkonočnými sviatkami dodržiavame rôzne tradície. Najviac, teda 70 percent ľudí, sa stretáva s rodinou a príbuznými, 67 percent si vyzdobuje domácnosť veľkonočnou výzdobou a 66 percent ľudí pripravuje aj špeciálne veľkonočné jedlá a koláče.

Na veľkonočné bohoslužby chodí do kostola 44 percent Slovákov. Štvrtina ľudí maľuje veľkonočné kraslice, 14 percent pletie veľkonočné korbáče. Týmto aktivitám sa venujú viac rodiny s deťmi. Tradíciu skrývania a hľadania vajíčok, ktorá je preferovaná skôr v západnej Európe, zatiaľ zaradili do svojich veľkonočných zvykov len 2 percentá obyvateľov. Šesť percent obyvateľov Slovenska nedodržiava žiadnu z týchto tradícií.

Špeciálne postavenie medzi slovenskými veľkonočnými tradíciami má „kúpačka“ respektíve „šibačka“. Tieto tradície zachovávajú takmer dve pätiny Slovákov, častejšie mladí ľudia do 19 rokov a rodiny s deťmi.

Tradíciu šibať a oblievať dievčatá vníma pozitívne až 63 percent Slovákov. Viac sa páči mužom. Pozitívne vnímanie sa objavuje najmä u žien nad 30 rokov. Polovica dievčat do 19 rokov je skôr za a druhá polovica skôr proti tejto tradícii. Skôr negatívne tradíciu kúpania či šibania vnímajú len mladé ženy vo veku od 20 do 30 rokov.

Najpozitívnejšie sa na túto tradíciu pozerajú starší ľudia a ľudia z východného Slovenska. Naopak, Bratislavčania zvyk podporujú menej. Pritom nie sú významné rozdiely medzi obyvateľmi vidieka a miest.

Zdroj: TASR