Ivan Bella, prvý slovenský kozmonaut, odštartoval do kozmu 20. februára v roku 1999 z kozmodrómu v Bajkonure. Od tohto historického okamihu dnes uplynie už 20 rokov.
Širší výber na kozmický let prebiehal od roku 1997. Z troch desiatok uchádzačov sa neskôr zúžil na 11 ľudí a napokon na štvoricu – plukovník Martin Babjak (38 rokov), podplukovník Michal Fulier (42 rokov), major Ivan Bella (33 rokov) a kapitán Milan Grošaft (31 rokov).
Kozmonauti museli v rámci prípravy podstúpiť množstvo lekárskych vyšetrení na Slovensku aj v Rusku. Naučili sa ovládať kozmickú loď, zvládnuť navigáciu podľa vesmírnych telies pre prípad, žeby technika vypovedala službu. Vytrénovaní boli aj na prežitie niekoľkých dní v akýchkoľvek podmienkach, ak by neočakávane pristali v odľahlých končinách sveta. Súčasťou prípravy boli aj matematické testy vo výške 7 500 metrov pri extrémne nízkom tlaku a v riedkom vzduchu.
Raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29 odštartovala 20. februára 1999 presne o 5-tej hodine a 17-tej minúte stredoeurópskeho času z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Okrem Ivana Bellu na jej palube leteli veliteľ posádky Viktor Afanasiev (50) z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré (50) z Francúzska.
Ivan Bella sa v kozme podieľal na šiestich výskumných úlohách, ktoré navrhli Ministerstvo školstva SR v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Išlo o štyri projekty z oblasti medicíny a po jednom z oblasti biológie a fyziky. Vedecký program niesol názov Štefánik.
Čo sa dialo vo vesmíre?
Súčasťou programu endotest boli opäť pravidelné odbery krvi, ktorej vzorky sa v zmrznutom stave previezli na Zem, kde boli predmetom ďalšieho skúmania. Cieľom pokusu bolo zistiť, ako ľudský organizmus reaguje na vonkajšie podnety a stresy v najťažšej fáze vesmírneho letu, teda v prvých dňoch, keď sa človek ocitne v bezváhovom stave.
V podmienkach bezváhového stavu veliteľ posádky Viktor Afanasiev zaviedol Bellovi kanilu a v priebehu približne 3-och hodín mu až 5-krát odobral vzorky krvi. V rámci výskumu musel tiež Ivan Bella svojmu organizmu spôsobovať šoky. Napríklad podať si inzulín, po ktorom sa mu znížil obsah cukru v krvi a v rámci experimentu sa potom sledovalo, ako sa cukor dostával späť do normy. Na ďalší deň musel zasa vypiť glukózu, aby sa zistilo, ako sa cukor v organizme odbúrava. Takisto v rámci experimentu Bella opäť riešil matematické rovnice, aby sa vyskúmalo, ako organizmus reaguje na stresové situácie.
Ďalším programom bolo liahnutie japonských prepelíc v beztiažovom stave. Vyliahnuté prepelice sa podarilo prepraviť na Zem, pričom tri prežili extrémne podmienky a zimu pri pristávaní.
Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella po osemdňovom pobyte vo vesmíre úspešne pristál v zasneženej kazašskej stepi, približne 300 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Astany. Spolu s Ivanom Bellom sa z orbitálnej stanice Mir vrátil aj ruský kozmonaut Gennadij Padalka, ktorý vo vesmíre strávil viac pol roka.
Vo vesmíre strávil Ivan Bella celkovo 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd.
Pri príležitosti 20. výročia svojej cesty do vesmíru sa Ivan Bella rozhodol zorganizovať v týchto dňoch v Bratislave stretnutie, na ktoré pozval pätnásť európskych kozmonautov vrátane členov posádky, s ktorými letel. „Ide o jedinečné podujatie, aké sa na Slovensku zatiaľ neuskutočnilo,“ uviedol. „Cieľom je využiť toto výročie, aby do povedomia Slovákov vstúpilo, že na Slovensku sa oblasť výskumu a mierového využívania vesmíru nezačala mojím letom a ani sa ním neskončila, že môj let bola len určitá epizóda celého tohto cyklu,“ dodal na margo stretnutia, ktoré podľa neho potvrdí, že Slovensko má svoje miesto vo vesmíre.
Zdroj: TASR
