Zimný slnovrat! Tento rok nastane už 21. decembra večer o 23:23 stredoeurópskeho času (SEČ).

Ľudová múdrosť hovorí: Lucia (13.12) z noci upíja, ale dňu nepridá!

V popoludňajších hodinách však už svetlo začalo pribúdať skôr. Najskoršie západy slnka v roku nastávajú v našich zemepisných šírkach medzi 8. a 15. decembrom. Napríklad v Bratislave zapadá slnko o 15:57 SEČ. Už v nedeľu 16. decembra však zapadlo o minútu neskôr, v deň zimného slnovratu o 15:59 a na Štedrý deň o 16:01.

Od Lucie po zimný slnovrat začína doslova po sekundách a minútach pribúdať popoludňajšie svetlo. Dni sa však stále skracujú, pretože ráno vychádza slnko každým dňom o čosi neskôr. Najkratším dňom v roku je tak 21. december – slnko je v našich zemepisných šírkach nad obzorom presne osem hodín a 21 minút.

Od tohto okamihu sa dni začnú opäť predlžovať, hoci ráno sa východy slnka ešte vždy oneskorujú. Najneskôr vychádza slnko medzi 1. a 3. januárom – o 7:42 SEČ. Až od 4. januára začne svetla pribúdať popoludní, aj v ranných hodinách.

Keďže práve v dňoch okolo Lucie prichádza(l) súmrak najskôr, Lucia sa považovala za najkratší alebo najtmavší deň v roku, v ktorom dočasne víťazila temnota nad svetlom. Zodpovedajú tomu aj mnohé zvyky na Slovensku.

„V období pred slnovratom tma graduje, je jej stále viac, a tak aj do rituálov vstupujú temné sily alebo ochrana pred nimi. K takýmto zvykom patrili napríklad stridžie dni – Katarína, Ondrej, Barbora, Mikuláš a Lucia. Všetky tieto sviatky a rituály pred Vianocami sú predslnovratové. Po Vianociach nastupujú poslnovratové, v ktorých je badať radosť z toho, že slnka bude zasa viac. To už je oslava. Prvým príznakom sú zábavy na Štefana a potom, samozrejme, Fašiangy, ktoré sa začínajú po Troch kráľoch. Tie sú jednoznačnou radosťou z toho, že sme porazili zimu a ideme smerom k jari a k letu,“ vysvetlil psychológ a znalec ľudových tradícií Dušan Fabián.

Zdroj: TASR