Genetika je veľmi dôležitá, ale nie je to jediný faktor, ktorý ovplyvňuje našu hmotnosť.

„Keďže takmer všetci priberáme – keď sa nehýbeme a keď priveľa jeme,“ tvrdí Barbara Ukropcová, vedkyňa a lekárka z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

Ako poznamenala, väčšina ľudí má práve tie gény, ktoré kvôli ktorým sa nám na tele ukladajú tukové vankúšiky, čo môže viesť k obezite. „Preto je vo väčšine prípadov rozhodujúci náš životný štýl, naša životná voľba či voľba našich rodičov, po ktorých životný štýl tak často ‚dedíme‘. Ale aj spoločenské nastavenie, ktoré podporuje skôr sedavosť a ponúka nadbytok kalórií,“ konštatuje.

Výsledky mnohých klinických štúdií naznačujú, že genetická predispozícia prispieva ku vzniku obezity približne 40 až 70 percentami. Ide napríklad o chuťové „poháriky“, pocit spokojnosti či odmeny po jedle.

„Naši predkovia mali po státisíce rokov k dispozícii oveľa menej kalórií, ako máme my dnes. A stálo ich to nemálo úsilia, dokonca o ne často museli bojovať. Preto sa počas evolúcie najvýraznejšie uplatnili práve tie gény a mechanizmy, ktoré vedú k ukladaniu energie, a nie tie, ktoré by nám ňou umožnili plytvať,“ vysvetlila Ukropcová.

Chudnutie musí byť spojené s trvalou zmenou životného štýlu. „Dôležité je vyhnúť sa nárazovým drastickým opatreniam a extrémnym režimom so zmenou v rámci vymedzeného intervalu od-do,“ zdôraznila.

Výživová špecialistka Martina Dvořáková radí v priebehu dňa nezostať zrazu bez jedla, aby človek narýchlo nesiahol po nezdravej alternatíve. „Keď telu dodávame jedlo pravidelne počas dňa v správnom množstvo a zložení, budeme po celý deň rovnomerne sýti a teda nehrozí, že nás prepadne vlčí hlad. Zrýchli si nám metabolizmus a telo si nebude vytvárať tukové zásoby na horšie časy,“ ozrejmila.

Dôležité je – hýbať sa! „Ideálne je zaradiť ju do svojho programu aspoň dvakrát týždenne po 45 minút, aj svižná prechádzka sa počíta,“ doplnila.

Zdroj: TASR