Minerálna voda síce predstavuje súčasť pitného režimu, pred jej pitím je vhodné skontrolovať, pre koho konkrétne je určená.

"Vodu s obsahom oxidu uhličitého by totiž nemali piť dojčatá, deti a osoby trpiace na kardiovaskulárne ochorenia, na gastritídu, vredové ochorenie žalúdka, ani diabetici so sklonom k acidóze," upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Základ pitného režimu má podľa odborníkov tvoriť nízko mineralizovaná voda.

Voda s vysokou mineralizáciou a s vyšším obsahom sodíka zase nie je vhodná pre dojčatá, ani na prípravu ich stravy. Voda s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l nie je vhodná na pravidelnú konzumáciu pre dojčatá a pre deti do siedmich rokov.

Množstvo tekutín, ktoré organizmus potrebuje, je podľa odborníkov individuálne. Závisí napríklad od veku, od pohlavia, od telesnej hmotnosti, ale aj od telesnej aktivity, od zloženia a množstva stravy, od teploty ovzdušia i zdravotného stavu.

"Dôležité je piť počas celého dňa, aby sa tekutiny do organizmu dostávali priebežne a v dostatočnom množstve. Deti do jedného roka potrebujú približne 1 – 1,5 litra tekutín denne, deti od desiatich rokov a dospelí 2 – 2,5 litra tekutín denne. Počas horúčav alebo pri veľkej fyzickej záťaži sa príjem tekutín môže zvýšiť," informujú hygienici.

Podľa ÚVZ môže výrobca zloženie balenej minerálnej vody upraviť. "Filtrácia nestabilných zložiek, najmä zlúčenín železa a síry, alebo úplné odstránenie oxidu uhličitého je povolené. Úpravou sa však nesmú zmeniť fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie vody v jej základných zložkách," zdôraznil.

Balenú prírodnú minerálnu vodu je nevhodné vystavovať na priamom slnku. V opačnom prípade sa v nej môžu premnožiť prirodzene prítomné baktérie. Otvorenú balenú vodu je potrebné spotrebovať čo najskôr. Poča dňa je najlepšie striedať minerálne vody s pramenitými vodami alebo s pitnou vodou.

Zdroj: TASR

Photo: unsplash.com