Šanca, že človek prežije zásah bleskom je 50 percent.

Zásah bleskom a elektrickým prúdom majú pritom spoločné "vlastnosti".

"Zásah bleskom zriedka spôsobí ťažké popáleniny,“ povedal Miroslav Nagy, hlavný inštruktor Falck Academy, ktorá organizuje kurzy prvej pomoci pre verejnosť.

Blesk pôsobí intenzívne, no krátko a výboj prebehne hlavne vonkajším povrchom tela, čo môže vyvolať na koži povrchové popáleniny, ktoré pripomínajú vetvičky paprade.

„Smrť u človeka pri zasiahnutí bleskom je najčastejšie spôsobená zastavením srdca a dýchania,“ dodal Nagy.

Základným pravidlom je, že človek by nemal byť najvyšším bodom v okolí, teda vyhýbať sa všetkým vyčnievajúcim bodom ako sú vrcholy, horské hrebene, ale aj čistiny, polia alebo vodné plochy, kde telo pôsobí ako bleskozvod. Nebezpečenstvo hrozí aj na mokrom povrchu, ktorý tiež pôsobí ako vodič.

Blesk nemusí človeka zasiahnuť priamo, no môže udrieť do zeme a rozšíriť sa po zemskom povrchu. Preto je dôležité nájsť si aspoň kúsok izolovaného suchého miesta, ktoré je nižšie položené a ostať tam v učupení.

Prvým krokom pri poskytnutí rýchlej prvej pomoci je, uistiť sa, že nehrozí ďalšie nebezpečenstvo. V prípade, že je človek, ktorého zasiahol blesk, pri vedomí, pravdepodobnosť, že prežije, je vysoká. Je potrebné zistiť stav základných životných funkcií, dýchania a činnosti srdca. Ak človek nejaví známky života, je dôležité okamžite privolať pomoc a začať s oživovaním a následne ošetriť prípadné poranenia a popáleniny. Oživovanie alebo sledovanie stavu základných funkcií by malo pokračovať až do príchodu záchranárov.

Zdroj: TASR

Photo: pixabay.com