Zvädnuté červené karafiáty a muži opíjajúci sa na podnikovom večierku.

Mnohým sa sviatok Medzinárodného dňa žien (MDŽ) spája s érou pred Novembrom 1989.

MDŽ sa však oslavuje dodnes, v inej podobe, napríklad bez podnikových alebo školských osláv. A rozhodne mu už nevládnu karafiáty, ako v období, keď sa tento kvet ako jediný dostal aj na pulty obchodov.

"Mal som v pokladničke pätnásť korún a tie som mohol minúť na svoju matku," spomína si na MDŽ svojho detstva spisovateľ Ľubo Dobrovoda. "Za päť korún som teda kúpil klinec zabalený v obrovskom ozdobnom celofáne. Vošiel som do nášho paneláku, nastúpil do výťahu a doma som zistil, že mám len prázdny obal. S hrôzou som letel späť a hlavu karafiátu som našiel zacviknutú vo výťahu. Stonka zrejme spadla do výťahovej šachty. Odlomil som vonku vetvičku zo stromu a hlavičku klinca som na ňu nalepil izolepou, ktorú mama kradla v práci. Mne sa zdal výsledok ohromujúci, lenže mama prišla po oslave o jedenástej večer spoločensky unavená a na kvet povedala, že je hnusný."

Dnes Ľubo Dobrovoda zhodou okolností prevádzkuje tri kvetinárstva v Bratislave. A potvrdzuje, že karafiáty už tak trochu vyšli z módy. Kupujú sa najviac ruže a na rozdiel od romanticky naladeného Valentína, najmä jarné kvety. Povedzme narcisy, alebo veselé pestré kytičky.

Korene Medzinárodného dňa žien sú naozaj tak trochu socialistické. Sviatok sa totiž prvý raz oslavoval v roku 1909 na podnet Americkej socialistickej strany. Americké ženy vtedy štrajkovali za kratší pracovný čas či volebné právo. Štrajk sa konal 8. marca 1908.

Hoci obľúbenosť karafiátov v posledných rokoch trochu klesla, v konkurencii množstva iných kvetov, ľudia sa k nim opäť radi vracajú, tak ako je stále obľúbený aj Medzinárodný deň žien.

Zdroj: teraz.sk/magazín

Photo: pixabay.com