Najznámejšia vianočná koleda – Tichá noc, svätá noc – je už neodmysliteľnou súčasťou najkrajších sviatkov v roku. Prvýkrát zaznela na Vianoce v roku 1818 v kostole sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe.  Medzičasom ju preložili do 300 jazykov a spieva sa na všetkých kontinentoch.

So vznikom pesničky súvisí zaujímavá príhoda. V kostole sv. Mikuláša v Oberndorfe, v blízkosti Salzburgu, prehrýzli myši mechy organu. Kaplán Joseph Mohr to zistil 23. decembra a na Štedrý deň mala byť sviatočná polnočná omša, ktorá sa nedala odslúžiť bez hudby. Mohrovi napadlo, že situáciu by mohla zachrániť slávnostná pieseň, ktorá by sa dala zaspievať bez hudobného sprievodu. Kaplán zložil niekoľko vhodných štvorverší, napísať hudbu však nevedel. Našťastie si spomenul na svojho priateľa, učiteľa a organistu Franza Grubera, ktorý k básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi.

Tradícia hovorí, že Gruber, dojatý textom piesne a jeho posolstvom pokoja a lásky, skomponoval za necelú hodinu nesmrteľnú melódiu, ktorá sa rýchlo rozšírila aj do ďalších miest a obcí v Rakúsku. Tichá noc sa onedlho spievala aj na viedenskom cisárskom dvore v Lipsku a v Berlíne. V roku 1839 ju spievali v New Yorku, v roku 1863 v Londýne a v roku 1931 zaznela v Japonsku pod názvom Šizukeki majonka. Bez tradičnej Tichej noci, ktorej nežný nápev pripomína sneženie či zvonenie zvončeka, by si dodnes mnohí z nás nevedeli Vianoce ani predstaviť. Jednu z krásnych verzií zaspieval aj Michael Bublé…

Zdroj: TASR