Keď som bola ešte tínedžerka a išli sme s rodičmi na poslednú spoločnú dovolenku – boli to tri týždne v Amerike -, môj otec nám navrhol, aby sme sa všetci zbalili to jedného kufra…

Tak, také niečo môže napadnúť len mužovi. Myslím si, že dodnes nepochopil, čo bolo na jeho návrhu absurdné.

Niektorí ľudia nechápu ženy. A tí ľudia sa volajú muži.

Myslím si, že sa to neporozumenie začína telesnými odlišnosťami. To je ten prvý rozdiel, ktorý si všimnú deti. Moja suseda, ktorá má dvoch synov, mi rozprávala, ako jeden z nich raz chcel vedieť, prečo maminka nemá tam dole to, čím cikajú všetci chlapci. Suseda mu vysvetlila, že ženy také nemajú. A on sa na to celý zhrozený opýtal: „Maminka, a ty len kakáš?!“

Aj keď muži konečne pochopia ženské telo, stále sú veci, ktoré nepochopia do konca života.

Napríklad:

Prečo ženy potrebujú viac ako jednu kabelku?

Prečo chodia mimo domu na záchod v skupinke? (Inak, ja chodím na záchod v skupinke aj doma. Moje dcéry ma tam nechcú pustiť samú!)

Prečo v poslednom čase zrazu obočia väčšiny žien vyzerajú ako obrovské húsenice?

Prečo milujú topánky? (Inak, aj môj otec miluje topánky. Doma sme mali jeden botník na mamine, sestrine a moje topánky, a jeden, rovnako veľký, na otcove!)

Prečo si ženy stále robia selfíčka pred zrkadlom a dávajú ich na sociálne siete? (Toto ale robia aj muži, všakáno?)

Prečo si ženy v reštaurácii objednajú šalát, lebo držia diétu, a potom zjedia z taniera svojho partnera všetky hranolčeky? (Myslím, že to je preto, lebo keď si dáš nezdravé jedlo z cudzieho taniera, tak sa to neráta!)

Alebo prečo ženy tvrdia, že je všetko v poriadku, keď očividne nič nie je v poriadku? Očakávajú snáď ženy, že sa im ich partneri naučia čítať myšlienky? (Inak, áno, presne to ženy očakávajú!)

Ako teda potešiť tých našich mužov nejakou drobnosťou a obyčajnou radosťou, ktorá im ukáže, že ich máme rady, aj keď niečo niekedy na nás nechápu a vytáča ich to?

Ja som sa napríklad naučila viazať uzle na kravatách a uviazala som môjmu mužovi zopár kravát a zaviazané som mu ich zavesila do skrine – aby sa nemusel trápiť, keď sa ráno ponáhľa.

(Lebo on si, samozrejme, kravatu uviazať nevie!)

Tak, možno niečo podobné napadne aj vám.

Hana Lasicová

Zdroj: Archív Rádio Jemné

Photo: R. Benický