Každý raz, keď sa narodí dieťa, narodí sa aj mama.

Uplynulú nedeľu sme slávili hneď dva sviatky. Víťazstvo nad fašizmom – a tu bolo aj trochu škoda, že to pripadlo práve na nedeľu – a Deň matiek.

Každý raz, keď sa narodí dieťa, narodí sa aj mama. Aj otec, samozrejme. Ale teraz ide o tie mamy.

Boli časy, keď som každý rok mojej mame na tento sviatok vyrobila ihelníček alebo vystrihla ružu z papiera. Alebo nalepila pozlátené cestoviny na krabičku a tvárila sa, že tak vznikla šperkovnica. A písala som jej aj listy.

Skončila som s tým v družine štvrtej triedy základnej školy. Až na jeden list, ktorý som jej napísala pred pár rokmi, a o ktorý sa s vami chcem podeliť:

Milá maminka,

Tvoje vety ma naučili základy všetkého, čo potrebujem k životu:

Medicína: „Kým sa vydáš, sa ti to zahojí…“

Prírodoveda: „Keď nebudeš jesť, nevyrastieš…“

Stravovanie: „Však pečené bravčové koleno je veľmi diétne…“

Predvídanie: „Keď si neupraceš, nikdy sa nevydáš…“

Priateľstvo: „Ako sa to so mnou zhováraš? Takto nebudeme kamarátky…“

Slušnosť: „Hanka, pozdrav tetu, milé od nej, že prišla na tvoju promóciu.“

Dôvera vo vzdelávanie: „Čo sa naučíš, to ti nikto nevezme…“

Neha: „Nedám ti ešte niečo na papkanie?“

Životná múdrosť: „Keď budeš mať osemdesiat, budeš rada, že si to spravila…“

Sila autosugescie: „Pamätáš si, ako si mi vtedy na Vianoce recitovala latinské básne? Ako to, že sa to nikdy nestalo?“

Láska: „Neplač, ešte jeden debil sa vždy nájde…“

A najdôležitejšie, naučila si ma nádeji, a to vetou: „Dúfam, že jedného dňa ti to tvoje deti vrátia…“

Za toto všetko ti ďakujem a želám krásny Deň matiek!