Nikdy si nenechajte ujsť príležitosť zatancovať si s vašou láskou. Alebo s vaším partnerom. A možno je to aj ten istý človek.
Môj muž nevie rozoznávať farby. Fialová a ružová je preňho tá istá farba. Tyrkysová, belasá a námornícka je modrá. A antracitová neexistuje.
Je toho veľa, čo na mužoch nechápem – a asi nikdy nepochopím. Tie farby sú len vrchol ľadovca.
Napríklad ma tiež fascinuje, že keď niekam prídem na návštevu, okamžite musím referovať, ako sa majú moje deti, musím ukazovať fotky, musím sa spýtať, ako sa majú tamojšie deti, pospomínať si, ako sa všetky volajú… Pre môjho muža tieto konverzačné konvencie neplatia. Môže stráviť päť hodín u susedov a keď sa ho spýtam, ako sa majú, čo majú nové a či sa ich dcére už zahojila tá zlomená ruka, tak o ničom nevie. A keď chcem vedieť, o čom sa tam teda päť hodín rozprávali, povie mi, o motorkách.
Milujem tieto mužské priateľstvá. Neviem, na čom sú založené, ale určite nie na zdieľaní detailov zo života. Muži z môjho okolia nikdy nesedia zbytočne okolo stola a nepreberajú dokola, prečo je život taký, aký je, a čo, kto povedal a čo mu oni na to odpovedali. Nie. Muži z môjho okolia, keď sú spolu, tak niečo robia. Väčšinou A) jazdia na motorke, B) hrajú sa na počítači, že jazdia na motorke, C) umývajú motorku alebo D) sledujú v telke niekoho, kto jazdí na motorke.
Multitasking je asi zatiaľ tiež skôr mojou doménou. Bez falošnej skromnosti, myslím si, že dokážem čítať, telefonovať, kŕmiť jedno dieťa a odpovedať na otázky tomu druhému, a to všetko naraz. Muži, ktorých poznám, majú problém odpovedať na jednoduchú otázku, keď si čítajú maily. Alebo keď jedia.
Tu je zoznam (podľa mňa) najväčších mužských záhad:
Prečo si muži robia prehadzovačku? Každý predsa vidí, že tam tie vlasy majú len položené.
Prečo muži nikdy nič nevedia nájsť? Klasická otázka je: "Zlato, prosím ťa, kde máme ryžu?" Alebo: "Kam si mi dala ponožky?" Blúdia po vlastnom byte stratení ako v Bermudskom trojuhulníku a obviňujú druhých, že im ich veci poskrývali.
Prečo sa nikdy nevedia trafiť do koša na bielizeň? Poznám veľa mužov, ktorí sú extrémne čistotní, ale aj tak vždy nechajú ležať vyzlečené ponožky uprostred obývačky. Možno si tým značkujú svoje teritórium?
Prečo milujú videohry? A autíčka. A autíčka na diaľkové ovládanie. A elektrické vláčiky. A na štyridsiatku si sami kúpia legové kocky, z ktorých sa dá postaviť miniatúrne legové auto.
Prečo umierajú, keď majú nádchu? (Vraj majú slabší imunitný systém než ženy. Ver si tomu, kto chce…)
Prečo muži nikdy, ale že nikdy nemusia odpovedať na otázku: "A kde máš deti?" Alebo: "Ako to všetko stíhaš?!"
Prečo sa muži odmietajú spýtať na smer? Aby im niekto náhodou nepovedal, že tá ulica, ktorú hľadajú, je celkom blízko?
Prečo muži trávia taký dlhý čas na záchode? Čo tam robia? (Mám dve teórie: buď sa tam skrývajú pred ostatnými rodinnými príslušníkmi alebo tam tajne plačú…)
…
Napísala som sem trochu stereotypov (bez ktorých by to ani nebolo vtipné). Ale hoci veľa z tých vecí zažívam na vlastnej koži, v skutočnosti asi veľmi neverím na striktné rozdiely medzi mužmi a ženami.
Napríklad, aby som vyvrátila jeden stereotyp, ja mám doma muža, ktorý rád varí a perie. V tomto sa naňho dokážem stopercentne spoľahnúť. Alebo on na mňa, že sa mu do toho nestarám. Dokonca mám zakázané používať práčku, lebo vraj to neviem. (Neviem vraj ani správne používať hubku na riad…) A potom sa raz stalo, že muž bol dlhší čas v nemocnici a ja som bezradná stála pred práčkou a nevedela ju ani zapnúť.
Alebo sa hovorí, že muži neznášajú nakupovanie. A napríklad môj otec miluje chodiť po obchodoch. Často si dokonca skúša veci, ktoré ani nemá v úmysle si kúpiť. Hocikedy k nám príde s taškou, vraj nám kúpil topánky alebo kabát. A minule nám dokonca kúpil troje plaviek.
Tiež sa hovorí, že muži mávajú obsesívnu potrebu sledovať v telke každý športový zápas. A ja som mala babinku, ktorá robila presne to isté. Celý deň mala rozvrhnutý podľa toho, kedy vysielali tenis a keď nepozerala tenis, tak sledovala hokej a keď konečne skončil hokej, tak sa už tešila na krasokorčuľovanie. A keď to už vyzeralo, že konečne nebudú vysielať žiadny šport a ona si bude musieť vymyslieť iný program, tak začala olympiáda.
Hovorí sa tiež, že muži nevedia vyjadriť emócie tak, ako ženy. Alebo, že dokonca žiadne emócie nemajú (viď foto). A napríklad ja mám presne s vyjadrovaním emócií veľký problém. (Dokonca som sa minule online otestovala na autizmus – vyšlo mi nízke skóre.)
Takže… v mojom zozname, čo nechápem na mužoch, niektorá žena možno spozná svojho muža a niektorá sa tam možno spozná aj sama (až na tú prehadzovačku, samozrejme). (Mám jednu kamarátku, ktorá sa zatvárala na záchode, lebo tam potajme čítala knihu.)
A tip na obyčajnú radosť? Nikdy si nenechajte ujsť príležitosť zatancovať si s vašou láskou. Alebo s vaším partnerom. A možno je to aj ten istý človek.
Hana Lasicová
Zdroj: Archív Rádio Jemné
Photo: R. Benický