Ten, kto je extrémne šťastný, skôr či neskôr bude veľmi nešťastný, lebo čo ide hore, musí ísť aj dole.
Čo je šťastie?
Nikdy som si neuvedomil, čo je naozajstné šťastie, kým som nestretol svoju ženu… A potom už bolo neskoro.
Existuje mnoho úvah o tom, čo je šťastie. Moment dokonalej radosti alebo dlhší pocit spokojnosti? Všetky tie veci, ktoré berieme ako samozrejmosť, keď ich máme a začneme si ich vážiť, až keď ich strácame: zdravie, deti, mier, strecha nad hlavou? Alebo je šťastie len vedľajší produkt? Niečo ako teflón alebo srvátka. A vzniká popritom, ako robíme niečo úplne iné?
Nad týmito otázkami si ľudstvo láme hlavu už storočia, ak nie tisícročia. A odpovede stále neprichádzali, teda až kým sa do toho nezačala montovať veda.
Byť šťastným sa dá vraj aj naučiť. Existujú dokonca počítačové programy, ktoré naprogramujú vaše zvyky a správanie na to, aby ste boli šťastnejší.
Slávny lekár Albert Schweitzer povedal: „Šťastie je dobré zdravie a zlá pamäť.“ Mirka sa k tomu pripája a tvrdí, že šťastie sú zdravé deti.
Pre Ľuboša je šťastím každý jeden deň, lebo sa snaží každú drobnosť vnímať pozitívne.
Richard píše, že pre neho je šťastím smiech jeho mamy.
Pre Pavla je zase šťastie posadiť si na kolená svoje tri vnúčatá a pritom aj objať svoju ženu.
Pre Martinu je zase veľké šťastie, keď nájde parkovacie miesto. Vraj keď už polhodinu hľadá a zrazu nejaké auto pred ňou odíde, na krátky moment je dokonale šťastná.
A Michal je veľmi skromný. Napísal mi, že v jeho veku je už veľké šťastie sa každé ráno zobudiť a dôjsť sám včas na záchod.
Nie sú to peniaze. Peniaze vraj môžu zaručiť akúsi spokojnosť ale len do určitej sumy, ktorá zabezpečuje základné prežitie. A potom je to už jedno, lebo šťastie nie sú materiálne veci, ale skôr zážitky.
Šťastie nie je destinácia. Nie je to tak, že ak sa tam raz dostanete, už máte, ako sa vraví „vystaráno“. Ak nie ste od povahy šťastný človek, tak na šťastí musíte každý deň pracovať.
Šťastie tiež nie je permanentný pocit, že sa mám dobre. Ľudia, ktorí sú šťastní, majú skôr veľmi vyrovnanú náladu, bez výkyvov. Ten, kto je extrémne šťastný, skôr či neskôr bude veľmi nešťastný, lebo čo ide hore, musí ísť aj dole. Permanentní pocit šťastia je vraj dokonca fyzicky nemožný a ľudia, ktorí sa práve o toto snažia, sa nakoniec pripravia o schopnosť cítiť sa dobre.
Moja babinka bola jediný človek, ktorého som zatiaľ stretla, ktorý bol šťastný len tak, od povahy. Mala veľmi ťažký život, ale vždy bola so všetkým spokojná. Pre nás ostatných to nie je také ľahké. Ale dá sa to naučiť. Najhlavnejším kľúčom sú dobré a silné vzťahy s ľuďmi, na ktorých vám záleží.
Tak neviem. Možno si radšej nájdite štvorlístok.
H. Lasicová
Zdroj: Archív Rádio Jemné
Photo: R. Benický
