Pred rokmi som strávila na jednom slovenskom filmovom festivale dva dni – ako asistentka herca Gérarda Dépardieua.
Bol to fakt zážitok. Zostala som ním očarená, mal naozaj nesmiernu charizmu. Okrem toho sa stále zaoberal jedlom. A, samozrejme, pitím. V penzióne, kde býval, celý čas odbiehal do kuchyne a kontroloval, ako sa tam pripravuje jedlo. Kuchár bol z toho normálne na prášky, lebo hocikedy sa mu objavil v kuchyni, nástojil, aby mu ukázal, čo má v mrazáku, a potom ho usmerňoval, ako má správne krájať mäso.
Francúzske reštaurácie u nás nie sú také rozšírené, preto možno túto kuchyňu a štýl stravovania veľmi nepoznáme. Ale je sa o čo zaujímať. Francúzi milujú dobré jedlo. Biely chlieb, tučné syry, neskoré jedenie, veľa sladkého… Francúzi radi jedia, pijú, nič si neodopierajú, a pritom sú jedným z najzdravších národov na svete a nikto z nich asi v živote nedržal diétu.
V čom je teda ich tajomstvo? Sama som roky žila v Paríži, takže môžem podať správy na základe pozorovania v teréne. A tu sú moje tipy:
Nič si neodriekajte. Keď som svojho času žila v Paríži, bol problém tam zohnať celozrnný chlieb. Všetci sa mi čudovali, prečo by niekto chcel niečo také jesť. Nebolo tam rozšírené ani vegetariánstvo, odmietanie cukru alebo lepku, o bio v celom Paríži ani nechyrovali, a to už vôbec nehovorím o takých tých moderných trendoch, ako raw strava a podobne. A funguje to tak, že keď si nič neodriekate, nemáte ani potrebu sa tým skryte zaoberať, myslieť na to a potom sa tým prejedať, keď nadíde príležitosť.
Vyvážená a pestrá strava. Francúzi "netočia" stále dokola mäso zo zemiakmi a prívarkom, jedia veľmi veľa rýb a hlavne čerstvej zeleniny a ovocia. Schválne, kto z vás ku každému jedlu má čerstvú zeleninu? A tým nemyslím len taký ten plátok paradajky ako oblohu. Tým, že Francúzi jedávajú na obed a na večeru v troch chodoch, jedným z nich je určite čerstvá zelenina. Okrem toho sa šalát vždy podáva aj k hlavnému chodu. A keď zjete veľa zeleniny, tak potom vôbec nevadí, že si dáte aj bielu bagetu, plesnivý syr, dezert a spláchnete to vínom. A to všetko o deviatej večer.
Malé porcie. Skrátka, vždy si musíte na tanier nabrať toľko, akoby ste rátali s tým, že si ešte pridáte. A nakoniec vždy s prekvapením zistíte, že si už pridať nepotrebujete.
Len voda. Žiadne džúsy, žiadne sladené nápoje, len čistá voda z vodovodu, ktorú vám vo Francúzsku podľa zákona musia v každej reštaurácii a kaviarni priniesť zadarmo.
Všetko čerstvé. Francúzi veľmi nepoužívajú polotovary, nátierky, majonézy, konzervy a tak ďalej (hoci toto sa trochu už mení). Na každom rohu majú rodinné pekárne, obchody s rybami, špeciálne obchody so syrmi a klasické zelovoce. Vyznávajú veľký potravinový protekcionizmus, jedia len francúzske potraviny a väčšinou také, ktoré pochádzajú z priameho okolia. Jedia veľa sladkého, ale väčšinou ide o dezerty k jedlu. Nevidela som nikdy nikoho sa napchávať cukríkmi alebo, nedajbože, čipsami.
Pravidelnosť. Vo Francúzsku sú stanovené presné časy na jednotlivé jedlá a jedlá sa nevynechávajú, lebo medzi jednotlivými jedlami sa nič neje ani nemaškrtí. Je to dokonca tak, že reštaurácie podávajú obedy od nejakej jedenástej do druhej hodiny. A kto príde o dve minúty desať, ten už obed nedostane, ani keby sa rozkrájal. Reštaurácia je totiž zatvorená. Otvorí až o nejakej šiestej, aby podávala večeru do takej deviatej, desiatej.
Estetika jedla. Jedlo musí chutiť, musí dobre vyzerať, byť pekne pripravené a vy si ho musíte vychutnať na pekne prestretom stole s ľuďmi, ktorých máte radi. Pomalé jedenie a rozjímanie nad jednotlivými chuťami je kľúčom k veľkej životnej spokojnosti. To, čo jete, vám skrátka musí robiť radosť. Keď jete a už máte výčitky, lebo viete, že robíte niečo zlé, môže sa to skončiť jedine problémami.
Stolovanie. Francúzi stolujú vždy a za každých okolností, berú to ako spoločenskú udalosť a pri špeciálnych príležitostiach, ako je nedeľný obed, dokážu presedieť pri stole v družných debatách aj štyri hodiny (čo je inak podľa mňa už trochu prehnané).
Preto môj tip na obyčajnú radosť je tentoraz rodinné stolovanie. Ak aj nie každé ráno a každý večer, tak aspoň tú nedeľu. A ak sa nechcete vzdať pravidelného vyprážaného rezňa, aspoň si k nemu dajte paradajkový šalát, namiesto zemiakového.
Hana Lasicová
Zdroj: Archív Rádio Jemné
Photo: R. Benický
