Počúvať
Hity vášho života
Rádio Melody

H. Lasicová: Čo všetko majú deti vedieť(?)

Naše deti, ešte sa ani nenarodia, už sú objektom nárokov, súťaží a porovnávaní.

Raz som išla s deťmi vybaviť pasy a kým som sedela v čakárni miestnej polície, nejaká neznáma pani považovala za potrebné sa mi cez pol miestnosti prihovoriť, aby mi oznámila, že jej vnučka, rovnako stará ako moja dcéra, je ale teda UŽ OVEĽA väčšia. Obdivne som prikývla a radšej som nič nehovorila, lebo však vlastne, čo?

Nedávno som zažila, ako sa jedna mamička na ihrisku chválila, že jej jedenapolročný syn vie rátať do dvadsať a ostatní rodičia jej promptne vynadali, prečo ho to učila.

Minule istí známi prihlásili svoje dieťa na plavecký krúžok… a potom ho odtiaľ vybrali. Že prečo? Lebo vraj sa tam príliš bavilo s ostatnými deťmi, namiesto toho, aby sa učilo kraula.

Naše deti, ešte sa ani nenarodia, už sú objektom nárokov, súťaží a porovnávaní.

Rodičia (a starí rodičia) často veľmi radi porovnávajú výkony svojich ratolestí s knižkou alebo s ostatnými deťmi a potom sa výsledkami buď chvália alebo sa skryte zožierajú, prečo je ich dieťa (a vnúča) iné.

Začína sa to v tehotenstve. Už pri prvej návšteve gynekológa dieťa merajú a počúvajú, aby zistili, či je správne veľké a či mu správne bije srdiečko. Pokračuje to ďalej v rovnakom duchu. Samé merania, pozorovania, ďalšie merania a testy.

Keď som bola tehotná s prvou dcérou, mala som dokonca nainštalovanú aplikáciu v telefóne, ktorá mi každý deň hovorila, ako by sa dieťa malo v ten deň správne vyvinúť. K tomu predstavy nás, rodičov, ako bude dieťa vyzerať a čo všetko bude robiť, a tlak na ešte nenarodený plod, bol podľa mňa už celkom slušný.

Pokračovalo to v pôrodnici a u pediatra, kde nás podrobili ďalším testom a vybavili knižkami, brožúrkami a tabuľkami, takže sme presne vedeli, či je naše dieťa také veľké, ako má byť, či váži toľko, koľko má, či spí toľko, koľko má (toto nikdy nie je podľa tabuľky), či sa posadilo v správnom čase, či správne začalo chodiť a hlavne správne hovoriť.

Čo všetko majú deti vedieť?

Toto je otázka, ktorá vie spôsobiť na detskom ihrisku alebo na rodičovskom združení poriadny rozruch, niekedy až roztržku. Samozrejme, medzi rodičmi. Deti to majú totálne na háku.

Chodiť na záchod, rozprávať, hovoriť „R“, v škôlke sa samé obliecť a jesť príborom, v škole čítať, písať a počítať, okrem toho byť asertívne, dravé, poslušné a tak ďalej, a tak ďalej. Zoznam je dlhý, stále sa predlžujúci, a nárokov je stále viac a viac. Keď som sa pýtala mojej tety, ktorá je učiteľkou na základnej škole v Californii, čo majú vedieť americkí škôlkari, povedala mi: „Majú ovládať abecedu a základnú aritmetiku a gramatiku. Ale predstav si, keď ja som bola malá, v škôlke sme sa učili len strihať nožničkami a vyfarbovať obrázky. DOKONCA sme tam cez obed aj SPALI!“

Čo k tomu dodať? Jedine toto. Podľa mňa by deti HLAVNE a PREDOVŠETKÝM mali:

Vedieť, že sú ľúbené.

Vedieť sa blázniť a smiať.

Vedieť sa hrať a vedieť, že je ok, ak nakreslia fialovú mačku a človeka s dvomi hlavami.

Vedieť, že svet je krásny a že je rovnako dôležité sledovať lienky, ako sa učiť čítať.

Vedieť, že sa na rodičov a súrodencov môžu vždy stopercentne spoľahnúť.

Vedieť dôverovať sebe a svojim inštinktom.

Mať svoj názor a vedieť, že ich zaň rodina neodsúdi.

Vedieť, že súrodenci sú najlepší kamaráti na celý život.

Vedieť, že väčšinou sa oplatí hovoriť pravdu a pomáhať slabším.

Vedieť, že je normálne robiť chyby.

Vedieť, že väčšinou vôbec nie je dôležité vyhrať.

Vedieť, že často poslední budú prví.

Vedieť, že každý je iný a že to nielenže je úplne v poriadku, ale že to tak dokonca má byť.

Vedieť, že prekážky sa nemusia len zdolávať, často ich stačí len obísť.

Vedieť, že to, o čom je život, sa v žiadnej škôlke, škole alebo univerzite nikdy nenaučia.

Zdroj: Archív Rádio Jemné

Photo: R. Benický

Mobilná aplikácia rádia Melody

Rádio Melody a hity tvojho života aj v mobile! Aplikácia obsahuje možnosť "castovania" cez Google Chromecast.