Počúvať
Hity vášho života
Rádio Melody

Po štyroch rokoch sme sa opäť zobudili do 29. februára!

Každý rok deliteľný štyrmi je priestupný. Každý rok deliteľný 100 nie je priestupný.


Priestupný rok je taký rok, ktorý má 366 dní. Zvyčajne sa viaže s dátumom 29. februára a opakuje sa každé štyri roky.

Podľa portálu hvezdaren-mi.sk v rímskom kalendári bol február vždy posledným mesiacom v roku. Práve preto má tento mesiac premenlivý počet dní a práve k nemu sa pridával v priestupnom roku jeden deň navyše. Pri prechode z juliánskeho na gregoriánsky kalendár sa tento postup nemenil.

Juliánsky kalendár zaviedol v roku 46 pred Kristom významný rímsky panovník a politik Gaius Iulius Caesar (aj Gaius Július Cézar). Dĺžka 12 mesiacov bola stanovená tak, aby vo výsledku dala 365 dní v obyčajnom roku a v priestupných rokoch, každý štvrtý rok, sa pridal jeden deň vo februári. Takže rok mal v takom prípade 366 dní.

Juliánsky kalendár sa používal v celom kresťanskom svete až do konca 16. storočia, keď sa v Ríme pápežovi a jeho hvezdárom zdala odchýlka kalendára už neúnosná. Preto pápež Gregor XIII. v roku 1582 nariadil jeho úpravu a zaviedol pápežskou bullou z 24. februára 1582 gregoriánsky kalendár. V bulle s názvom Inter Gravissimas pápež nariadil, že desať dní sa má vynechať z októbra 1582 tak, aby 15. október nasledoval hneď za 4. októbrom. Odvtedy sa mal začať používať nový kalendár. Spolu s tým pápež zmenil spôsob stanovenia dátumu Veľkej noci. Gregor XIII. nielenže posunul kalendár o desať dní a zmenil pravidlo pre výpočet priestupných rokov, teda kalendárne posunul jarnú rovnodennosť bližšie k jej astronomickému dátumu, ale najmä zmenil pravidlo pre určenie dátumu Veľkej noci.

"Nicejský snem v roku 325 zjednotil prax slávenia kresťanskej Veľkej noci nasledovne: určil, že sa nebude sláviť priamo v deň, na ktorý pripadne – podľa židovského kalendára – 14. nisan, ale v nasledujúcu nedeľu. Zároveň stanovil, že všetci sa budú riadiť stanovením veľkonočnej nedele tak, ako ju stanovuje alexandrijský biskup," konštatoval hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara. "V rímskokatolíckej cirkvi v súčasnosti platí, že veľkonočná nedeľa pripadá na nedeľu, nasledujúcu po prvom jarnom splne," upresnil Martin Kramara.

Zdroj: teraz.sk

Photo: pixabay.com

Mobilná aplikácia rádia Melody

Rádio Melody a hity tvojho života aj v mobile! Aplikácia obsahuje možnosť "castovania" cez Google Chromecast.