Pozitívne myslenie by sa nám všeobecne dosť zišlo.

Minule sa moja dcéra chcela bicyklovať bez pomocných koliesok. Má ledva štyri roky a ešte nikdy to neskúšala. Tvrdila som jej, že to nebude vedieť, že spadne a nakoniec som sa pristihla, že som jej takmer vynadala, čo to vymýšľa. Aké veľké bolo moje prekvapenie – a zároveň aj zahanbenie – keď sa bicyklovať bez pomocných koliesok dokázala. Len tak. Sama.

Naučila sa to, nie bezo mňa, ale dokonca napriek mne. Často sa v živote stretávame s takýmto prístupom. To sa nedá, to nevieš, hocikto iný by to urobil lepšie, si nanič a robíš to zle. Keď to niekto hovorí nám, sme nešťastní. Keď to hovoríme niekomu inému, ani si to neuvedomíme. Mám pocit, že špeciálne my, Slováci, dokážeme zotrieť hocičo a hocikoho (mňa nevynímajúc). Lebo vo všetkom sme experti. Aspoň na papieri.

Pritom, pozitívne myslenie vedie k spokojnosti a úspechu. Určite viac než to negatívne. Spokojní, a v konečnom dôsledku úspešní ľudia, sú tí, ktorí vedia pochváliť, prijímajú zmeny, vedia odpúšťať, rozprávajú o nápadoch, neustále sa učia, vyrovnajú sa so svojimi chybami a sú vďační. Nespokojní a neúspešní ľudia naproti tomu kritizujú, všetkého sa boja, závidia, ohovárajú iných, myslia si, že vedia všetko, druhých obviňujú za svoje chyby a sú nevďační.

Pozitívne myslenie by sa nám všeobecne dosť zišlo. Ale, ako na to?

Niektorí psychológovia sú presvedčení, že zmenu správania dokážeme navodiť zmenou myšlienok. Ako prvé teda musíme naše negatívne myšlienky (práca, rodina, známi, spoločnosť ako taká) identifikovať. A potom si skúsme povedať namiesto Nenávidím šéfku – Snaží sa, určite to nemá ľahké. Namiesto, Je to problém, si povedzte, Je to výzva. Namiesto, Nezvládnem to, Požiadam o pomoc a určite to pôjde.

Ďalšie kroky, ktoré napomáhajú k pozitívnemu prístupu, sú: Nerobiť zo seba obeť – jedine vy určujete, ako bude vyzerať váš život. Nezabudnite sa obklopiť pozitívnymi ľuďmi a vyhýbajte sa negativistom, pesimistom, hejterom a travičom studní. Ignorujte blbé hlášky. Buďte vďační, cvičte, meditujte, pomáhajte druhým a usmievajte sa.

A tip na obyčajnú radosť? Ja som si povedala, že na moje tohtoročné narodeniny budem chodiť s korunou na hlave. Strašne totiž závidím, keď moje dcéry chodia s korunami na čelenkách – dokonca aj do škôlky. Myslím, že jedna taká koruna by mi dokázala dosť zdvihnúť náladu a sebavedomie. Možno sa pridáte aj vy.

Najpozitívnejšia osoba na svete bola moja babinka. Nikdy sa nesťažovala a nikdy sa nekrenkovala. Raz som prišla k nej a povedala nahnevaná: Predstav si, už mi zomreli všetky kamarátky. Nabudúce si už budem hľadať mladšie. Tak, hádam jej to vyjde.

Hana Lasicová

Zdroj: Archív Rádio Jemné

Photo: R. Benický