Dokonca Nemci majú príslovie: Žiť si ako Boh vo Francúzsku.
V týchto blogoch vždy preberáme, ako si z nepríjemností, ktoré nás stretávajú, urobiť radostné chvíle. Čiže, ako si viac užívať život taký, aký je. Je zaujímavé si v tomto zobrať inšpiráciu z iných národov.
Napríklad od Francúzov. Tvrdí sa, že ovládajú umenie žiť, alebo ako oni hovoria l´art de vivre.
S Francúzskom si asociujeme napríklad dobrú klímu, dobré jedlo, dobré pitie, kaviarne, čerstvé bagety, vôňu kávy, umenie, pamiatky. Francúzsky šarm, francúzsky chic. Módu a Paríž – mesto lásky. Francúzi totiž tradične vedú na prvých priečkach, čo sa týka kvality a dĺžky života. A dokonca Nemci majú príslovie: Žiť si ako Boh vo Francúzsku.
Určite je to zmysel pre estetiku. Už samotnú polohu krajiny si Francúzi vybrali dobre. Majú krásne more, hory, čo viac chcieť? Zároveň majú asi najviac pamätihodností na svete. A majú radi, keď sú veci krásne. Pričom, ako som spozorovala, nemusia byť nutne čisté. Na to si až tak nepotrpia. Hlavne, aby dobre vyzerali.
Hovorí sa „umenie žiť“ a život vo Francúzsku naozaj je o umení. O obrazoch, literatúre, hudbe. Toto je naozaj hodné nasledovania, lebo umenie povznáša, hneď máte pocit, že svet nemôže byť taký zlý, keď dokázal vytvoriť také krásne diela. Celý Paríž číta, hlásali titulky novín pred dvomi storočiami… A stále to platí. V metre, v parkoch, v kaviarňach – každý sedí s knižkou v ruke.
Potom sa ľahko aj konverzuje. Konverzácia je ďalšou dôležitou zložkou užívania si života. Najlepšie pri dobrom jedle a pití. Vo Francúzsku určite neplatí, pri jedle sa nerozpráva, práve naopak.
A práve jedlo a pitie sa postarali, myslím, o povesť Francúzov ako milovníkov všetkého dobrého. S dobrým jedlom a pitím sa hneď akosi ľahšie žije. Francúzi majú veľmi starostlivo kontrolované a kvalitné potraviny, väčšinou výlučne z ich regiónu. Pritom často aj lacnejšie než u nás, to platí aj o jedle v reštauráciách. Pri jedle si Francúzi dávajú na čas, bežne obedujú aj dve, cez víkend aj tri, štyri hodiny.
Francúzi si udržiavajú veľký balans medzi prácou a voľným časom. Čo je tiež inšpirujúce. Majú to na jednej strane ťažšie – ženy majú nárok len na desať týždňov materskej dovolenky, potom sa vracajú do práce. Na druhej strane, ako prví zaviedli 35-hodinový týždeň, majú veľa sviatkov a až do osem týždňov platenej dovolenky ročne. Dobre ste počuli. V lete si Francúzi berú mesiac voľna, áno mesiac. V auguste sú všetci mimo a nič sa nedá nikde vybaviť.
Niektoré z vyššie spomenutých vecí sa dajú ťažko implementovať v našom prostredí – napríklad ten 35-hodinový pracovný týždeň. Ale napríklad zvyk si vždy v nedeľu sadnúť s rodinou na dve-tri hodiny a dobre sa najesť, napiť, pokonverzovať, potom ísť s deťmi do parku… to sa dá uskutočniť a je to celkom milé.
Rozmýšľala som, či z toho vzniká aj tip na obyčajnú radosť. A zdá sa mi, že by sa mal týkať umenia. A našla som toto: Naučte sa naspamäť báseň. Možno máte nejakú obľúbenú, možno si nejakú nájdete. Trochu si pocvičíte pamäť a možno vám to aj trochu dodá krídla.
A samozrejme, netreba zabúdať ani na lásku. Veď vášeň, cit, šarm, to všetko má pre Francúzov veľký význam. Láska vo Francúzsku sa nedrží žiadnych konvencií. Nezáleží na veku, fyzickom vzhľade, postavení alebo dokonca ani na tom, že ste vydatá alebo ženatý. A pekné je, že aj staršie ženy sa považujú za atraktívne a aj sa o seba veľmi starajú.
Ako to už dávno vystihla francúzska spisovateľka George Sand, keď napísala: "Nie je väčšieho šťastia ako milovať a byť milovaný."
Hana Lasicová
Zdroj: Archív Rádio Jemné
Photo: R. Benický
