Prečo si v nadchádzajúcom roku neplníme, namiesto nemastných-neslaných predsavzatí o chudnutí a o cvičení, radšej svoje naozajstné sny? 😉
Novoročné predsavzatia si dávame s pocitom, že v našich životoch je potrebná aspoň nejaká zmena. A nový rok, so svojím čistým štítom, nám dáva nádej, že tú zmenu aj uskutočníme.
Nakoniec sa nám väčšinu predsavzatí aj tak nepodarí zrealizovať. Len asi desať percent z predsavzatí totiž aj naozaj dodržíme.
Namiesto toho sa v našich domácnostiach kopí motivačná literatúra, drahé, no nepoužité permanentky do fitka, zavadzajú tam mixéry, v ktorých ste si každé ráno predsavzali mixovať zdravé zeleninové smoothies. Alebo každý deň zakopávate o stacionárne bicykle, ktoré vám slúžia ako vešiaky v spálni.
Napriek tomu si myslím, že je dôležité sa aspoň raz za čas venovať tomu, čo by sme chceli v živote dosiahnuť.
Pozor, ale je v tom rozdiel. Na Nový rok si totiž väčšinou vždy niečo prikazujeme a zakazujeme. Väčšinou si zakazujeme to, čo nás baví a prikazujeme si to, čo nás nebaví.
Samozrejme, že sa toho pri najbližšej príležitosti prestaneme držať. Novoročné predsavzatia sa tak stávajú len akýmsi folklórom.
Prečo si teda v nadchádzajúcom roku neplníme, namiesto nemastných-neslaných predsavzatí o chudnutí a cvičení, radšej svoje naozajstné sny? Asi by to bolo užitočnejšie než kúpa stacionárneho bicykla.
Napríklad ako Lucia, ktorá sa pred dvomi rokmi odhodlala opustiť teplé miestečko šéfky komunikácie v jednej veľkej firme a vybrala sa žiť… do Francúzska na Azúrové pobrežie. Pracuje v turizme a píše: „Nemám zďaleka taký životný štýl ako predtým, ale som stokrát šťastnejšia a stále sa usmievam.“
Dobre, nemusíme byť v plnení našich snov až takí radikálni, hodiť všetko za hlavu a sťahovať sa hneď do Thajska. Rovnako môžeme túžiť aj po vlastnej ekologickej zeleninovej záhradke. Alebo môžeme snívať o celkom bežných veciach; ako, že budeme tráviť viac času s deťmi alebo, že sa už nebudeme toľko stresovať hlúposťami.
Ale, ako to dosiahnuť?
Viete, čo robím ja? Vždy si raz, dvakrát za rok spíšem, čo by som chcela v budúcnosti dosiahnuť. Už len samotná vizualizácia na papieri je veľmi účinná. Keď si niečo napíšete, väčšinou zistíte, či je to hlúposť alebo to má nejaký reálny základ. A prisahám, že keď si napíšete, čo chcete, je to akoby ste vyslali vesmíru signál, že to myslíte vážne. A on vám potom už sám pomôže.
Moja mama má na to svoj trik. Vždy, keď sa jej zdá, že sa nevie rozhodnúť alebo že je lenivá, sa pýta: "Budem rada, že som to spravila, keď budem mať osemdesiat?" Niekedy si hovorím, že keď bude mať osemdesiat, už si asi nebude pamätať, čo všetko spravila a nespravila.
Ale, určite jej zostane pocit, že žila naplno.
Dobrý tip je nerobiť v novom roku žiadne veľké vyhlásenia, ale držať sa radšej pri zemi. Zvoliť takzvaný prístup Anonymných alkoholikov. Namiesto, aby ste si povedali: "Budem cvičiť každý deň…", povedzte si: "Dnes sa pôjdem prejsť na bicykli." Namiesto: "Budem sa viac venovať deťom…", si povedzte: "Dnes deti zoberiem na prechádzku."
A tip na obyčajnú radosť? Na konci každého dňa si urobte zoznam toho, čo ste zvládli a čo ste dosiahli.
Vidíte, namiesto ambicióznych predsavzatí na celý rok, si radšej spíšte, čo ste dosiahli, už keď ste to dosiahli. Pekné, nie? 🙂
Určite sa takto budete cítiť lepšie a radostnejšie.
A to je určite tá najdôležitejšia zmena v našich životoch.
Hana Lasicová
Zdroj: Archív Rádio Jemné
Photo: R. Benický