Môj otec ma raz zabudol v obchode… Inokedy ma zase ťahal na sánkach a až doma zistil, že som mu z nich niekde po ceste vypadla…
Všetci sme občas roztržití. Keď toho mávame veľa, stáva sa, že si odložíme kľúče od auta do chladničky. Alebo že hľadáme okuliare, hoci ich máme na nose.
Rodičia ale bývajú roztržití až absurdne. Jasné, veď už nemyslia len na seba, ale neustále musia mať v hlave aj svoje ratolesti. Kapacita mozgu ale zostáva rovnaká.
Matky v tomto bývajú samostatná kapitola. Akonáhle my, ženy, otehotnieme, nevieme si zrazu z ničoho nič spomenúť ani na úplne základné veci. Na to, ako sa voláme, na akej adrese bývame a ako sa nazýva taká tá vec, ktorou sa oné… zametá podlaha.
Asi najväčší šok som zažila v čase, keď sa narodila moja druhá dcéra. Išla som s deťmi nakupovať. Obidve deti som vrieskajúce odviezla k obchodu, vyložila z auta, naložila do vozíka, do kočíka, za hodinu som všetko nakúpila, zaplatila som a všetko naložila do tašiek. Bola som na seba patrične hrdá, ako som to dobre zvládla. Až kým som neprišla na parkovisko a neuvidela auto – odomknuté, dvere dokorán a kľúče v zapaľovaní.
Moja mama nebola iná. Keď mi raz vypadol ako malej cumeľ, zdvihla ho, opláchla a strčila do úst svojej mame.
Potom mama z toho vyrástla. Alebo skôr sme vyrástli my so sestrou. Ale stačilo, že raz strávila pár dní so svojimi malými vnučkami a už strkala trojmesačnému bábu do úst párok s horčicou a chrenom.
Andrea zase raz na rodinný obed v reštaurácii vyobliekala svoje deti, zaplietla im copíky, obula topánočky… a až keď prišla do podniku a dala si dolu kabát, zistila, že si ona sama zabudla obliecť sukňu…
Jedna moja známa, matka troch detí, sa zase jedno ráno osprchovala, umyla si vlasy, namaľovala sa, obliekla a išla do mesta vybavovať. Bola v banke a v obchode… až v lekárni sa jej dobrí ľudia opýtali, či vie, že má na hlave uterák.
Ale roztržité nie sú len ženy, to nie. Aj muži trpia roztržitosťou a zábudlivosťou. Hlavne keď sú otcovia. Alebo umelci. Alebo umelci-otcovia. Tí sú zábudliví najviac. Viem o tom svoje.
Môj otec ma raz zabudol v obchode. Išiel nakúpiť, posadil ma do vozíka, pri pokladniach zaplatil, naložil potraviny do tašky, odišiel a mňa tam nechal sedieť. Vraj celou cestou domov rozmýšľal, čo zabudol.
Jeden slovenský spisovateľ takto zabúdal svoje dcéry v meste. Našťastie, nikdy ani len nezistil, že ich stratil, lebo zabudol, že ich so sebou mal. Vždy prišiel domov a tam už dcéry sedeli, privedené mestskou políciou.
Môj kamarát, tiež umelec, zase prišiel domov, chcel otvoriť garáž, aby mohol zaparkovať auto, ale kým prišiel k bráne, zabudol, čo chcel, vošiel do domu a nastúpil do výťahu. Manželka prišla o polhodinu domov a auto pred domom naštartované, dcéra v autosedačke… a manžel sa doma hral na počítači.
Čo teda spôsobuje rodičovskú roztržitosť? U otcov obvykle kombinácia únavy a množstva rozličných úloh. U žien je to ešte komplikovanejšie. Svoju úlohu hrajú aj hormóny, ktoré majú za následok, že sa žena vie sústrediť len na svoje bábo a eliminuje všetky iné rušivé vplyvy. Preto má vždy so sebou dva podbradníky, veci na prezlečenie, hračky a detskú výživu, ale ústa si namiesto rúžom pretrie lepidlom, ktoré deti nechali na stole.
Pomôcť si môžete skúsiť všelijako. Napríklad, že prenecháte časť povinností aj iným, Ak sa dá. Rovnako je dôležité z času na čas odísť z domu, opustiť na chvíľu rodinu a kompletne vypnúť.
Tiež si môžete skúsiť veci zapisovať. To je celkom dobrý tip. Teda v prípade, ak si budete vedieť spomenúť, kam ste dali pero a papier.
Aj tak si najviac pomôžeme, ak budeme k svojej zábudlivosti zhovievaví a budeme brať veci s humorom. A to aj vtedy, keď ako ja, pôjdete reklamovať svoj mobil a predavač sa vás spýta, prečo mu podávate ovládač od "dévédé" prehrávača.
A tip na obyčajnú radosť? Skúste meditáciu. Viem, je to časovo náročné, často sa to musíte aj naučiť a okrem toho, je to s malými deťmi takmer nemožné. Vyskúšajte preto meditáciu pri obyčajnej činnosti. Napríklad pri umývaní riadu. Nemyslite v takom momente na nič iné, len na to, ako sa dotýkate porcelánu, ako voda obmýva tanier a odteká. Skrátka vytesnite z hlavy všetky myšlienky, ktoré sa práve netýkajú toho, čo aj naozaj rukami robíte.
A nezabúdajte, roztržitosť je úplne normálna. Môžete si vydýchnuť, mala by sa pomaličky dostať do normálu, ako budú vaše deti odrastať.
Ešte predtým, ako dostanete Alzheimer(a).
Hana Lasicová
Zdroj: Archív Rádio Jemné
Photo: R. Benický
