Ako sa to hovorí? Jedna lastovička ešte leto nerobí? V detskom domove Lastovička v Trenčíne, napriek tomu, že vonku už vo veľkom úraduje zima, bolo teplo. Najmä to ľudské.

Táňa a Lukáš pred vstupom do Detského domova Lastovička v Trenčíne.

Domov je tam, kde si môžeš uvariť svoj čaj!

Boli ste už niekedy na návšteve v detskom domove? Tiež ste doň vstupovali s obavami, či zvládnete pohľad na osudom nespravodlivo skúšané deti? Mali ste pocit, že hračky, ktoré im nesiete v škatuli, sú len slabou náplasťou na natrvalo usadený smútok v ich duši? Rovnako sme sa cítili my, keď nás privítali v Trenčíne. V detskom domove s názvom, ktorý symbolizuje slobodu – Lastovička. Na mieste, kde niekto so srdcom na pravom mieste nahrádza dieťaťu rodinu.

Naše obavy aspoň čiastočne zmiernilo veľmi vrúcne privítanie. Janka Lacková, riaditeľka domova, ako aj zvyšný personál, ktorý si určite zaslúži prívlastok "skvelé náhradné mamy", sa nám venovali tak, že odísť odrazu nebolo vôbec jednoduché. A to aj napriek smutným pohľadom smejúcich sa detí, napriek vystúpeniam, ktoré si pre nás poctivo pripravili, a v ktorých bolo cítiť miernu výčitku k svetu dospelých:

Pominuté šťastie z detských duší,

smutný tlkot srdca často ruší.

No to, čo detskému svetu ozaj chýba,

že doň vtrhla dospelácka chyba…

Adriana Frunková

Ako ďalej 17-ročná Adriana, jedna z tých, ktorá v nás po návšteve v domove zanechala veľmi intenzívny pocit, v básni napísala: Kto nezištne ruku svoju obetavo podá, ten je ako pre otroka v púšti voda. Slovo nezištne je v tomto prípade veľmi dôležité, pretože s týmto zámerom sme sa do Trenčína vybrali. S rovnakým zámerom sme so sebou niesli hračky a oblečenie, ktoré nám pomohli vyzbierať naši kolegovia v Rádiu Jemné.

8. decembra sme však v Trenčíne neboli jedinou návštevou. Spolu s nami sa tam v tento deň cielene objavili aj zástupcovia najväčšieho slovenského internetového predajcu matracov (