Na severnej pologuli Zeme je 22. september 2020 prvým jesenným dňom, na južnej pologuli zase prvým jarným.

Jesenná rovnodennosť vyšla tento rok na utorok 22. septembra. Astronomická jeseň sa začne presne o 15-tej hodine, 30-tej minúte a 27-mej sekunde stredoeurópskeho letného času (SELČ).

Na severnej pologuli Zeme je 22. september 2020 prvým jesenným dňom, na južnej pologuli zase prvým jarným.

Hranica medzi tmavou a osvetlenou časťou zemegule nazývaná zemský terminátor v tento deň spája južný a severný pól a prebieha kolmo na zemský rovník. Znamená to, že počas jesennej rovnodennosti (rovnako aj jarnej) je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá približne 12 hodín.

Dni sa v miernych zemepisných šírkach v tomto období výrazne skracujú, napríklad nasledujúci deň, teda 23. september, bude o štyri minúty kratší. Tento trend bude trvať až do zimného slnovratu, keď je najkratší deň v roku. Zimný slnovrat nastane tento rok 21. decembra o 11.02 h stredoeurópskeho času.

Od jesennej rovnodennosti sa severná pologuľa od Slnka odkláňa, dni sú potom kratšie než noci a ochladzuje sa – blíži sa zima. V zemepisných šírkach smerom na juh, k rovníku, je toto skracovanie dní menej výrazné. Čím viac na sever, tým je výraznejšie – v oblastiach nad severným polárnym kruhom dokonca nastane polárna noc, počas ktorej tam slnko nevychádza vôbec.

Začiatky ročných období, teda aj okamih jesennej rovnodennosti, nastávajú každý rok v inom čase, keďže astronomický rok netrvá presne 365 dní, ale približne 365 a štvrť dňa, čo sa raz za štyri roky kompenzuje vložením 29. februára (ako prestupného dňa) do kalendára. Začiatok astronomickej jesene sa tak pohybuje v rozpätí medzi 22. a 23. septembrom.

Zdroj: TASR