Počúvať
Hity vášho života
Rádio Melody

H. Lasicová: Veľa hračiek…

Často počuť názor, že rodičia kupujú deťom hračky, aby sa im nemuseli venovať.

Nedávno moja kamarátka volala syna, aby sa s ňou išiel prejsť. Jemu sa veľmi nechcelo, tak ho lákala: „Poď, cestou kúpime aj ten nový bicykel, ktorý si si želal.“ A on na to naveľa ofučaným hlasom že: „No tak dóóóbre.“

Moja svokra ako dieťa mala dve bábiky, hračkársku žehličku a mlynček. Všetky hračky si uchovala do dnešného dňa. Môj otec mal stavebnicu a knižky. Viac nič. Vraj sa celé hodiny zabával tak, že pozeral z okna von na ulicu a zapisoval si autá, ktoré po nej prešli. Keď bol dobrý deň, tak ich prešlo za hodinu aj päť.

Dnes je to niekedy až o prehnanej hojnosti – aby som teda použila spojenie v súvislosti s nadchádzajúcimi sviatkami. A nie je to len o autách na uliciach.

Rodičia o tom vedia svoje. Večer po obývačke zbierajú tony rozsypaného lega a spod gauča vyťahujú desiatky elektrických vláčikov. Poznám detské izby, kde to vyzerá ako v sklade stredne veľkého hračkárskeho obchodu.

Boli to krásne časy, keď moja prvorodená dcéra nemala žiadne hračky. Aj tak sa najradšej hrala s týmito vecami: brúska na nože, dierkovač, dévédéčka a káble. Čím nebezpečnejšie, tým lepšie. Obyčajné hračky z obchodu boli zbytočné.

Bezhračkový experiment nám vydržal do jej prvých narodenín. Pozvali sme rodinu a priateľov na oslavu a nestihli sme vybaľovať darčeky. Ani sme sa nespamätali a už boli Vianoce a zase k nám Ježiško posielal balíky ako do zásielkovej služby.

Často počuť názor, že rodičia kupujú deťom hračky, aby sa im nemuseli venovať. Ale,to sú len také moralizujúce a zovšeobecňujúce frázy.

Som presvedčená, že deti dostávajú toľko hračiek skrátka preto, lebo hračiek je strašne veľa. No fakt! Skúsili ste už niekedy vstúpiť do hračkárstva? Pre mňa, dieťa socializmu, je to, akoby som po trojtýždňovom putovaní na púšti našla oázu. A viete čo? Hračiek je veľa a detí málo. V našej širokej rodine sú moje deti jediné deti. Jediné vnučky, jediné netere. Jediné všetko. Samozrejme, že im chce každý spraviť radosť nejakou drobnosťou.

Teda drobnosťou… Raz som mužovi povedala, aby deťom kúpil barbínu. Doniesol tri a k tomu hračkársky dom. Niekto z príbuzných zistil, že sa dcéra rada hrá s kočíkom, tak jej pre istotu doniesol ďalšie tri! Potom zase niekto druhý nazbieral body v obchode a doniesol šesť plyšákov o veľkosti domáceho zvieratka.

Expert je v tomto môj otec, ktorý vždy niečo donesie. A že väčšinou sú to dosť zaujímavé veci. Napríklad minule doniesol takého vtáka, ktorý po nás všetko opakoval. To bolo príjemné. Inokedy zase vankúš, ktorý sa vkuse smial. Perfektné. Hlavne v noci.

Niektorí psychológovia vážne tvrdia, že hračky sú úplne zbytočné a že menej je viac, aspoň čo sa týka rozvoja detskej mysle. Ak deti majú veľa vecí, sú prestimulované, nevedia sa sústrediť a, paradoxne, sa nevedia naučiť hrať.

Celkom dobrý nápad, ktorý praktizovala už moja mama, je rotácia hračiek. Necháte deťom v detskej len zopár hračiek a ostatné odložíte vo vreci na povalu. Po troch mesiacoch odložíte tie, s ktorými sa deti hrali dovtedy, a vymeníte ich za pár z tých z povaly.

Určite sa dopredu dohodnite s príbuznými alebo s ľuďmi, ktorých pozývate na oslavy, či majú vašim deťom nosiť hračky alebo nie. Hovorím z vlastnej skúsenosti.

A ešte jeden tip mám, ako deti naučiť, že hojnosť nie je samozrejmosť. Je to zároveň aj môj tip na obyčajnú radosť.

Nedávno mala moja dcéra narodeniny a dostala množstvo hračiek. Niektoré sme nevybalili, ale sme ich rovno poslali ako darčeky pre deti, ktoré toho toľko nemajú. Nedarujte však hračky, ktoré sú už vyradené, ale hračky, ktoré ste práve dostali, práve kúpili a ktoré sú úplne nové. Za nás môžem povedať, že to bola účinná lekcia v pokore.

A bez ohľadu na to, či sa darčekom potešili iné deti, nám to spravilo veľkú, jednoduchú, obyčajnú radosť.

Hana Lasicová

Zdroj: Archív Rádio Jemné

Photo: R. Benický

Mobilná aplikácia rádia Melody

Rádio Melody a hity tvojho života aj v mobile! Aplikácia obsahuje možnosť "castovania" cez Google Chromecast.