… prosím vás, neupratujte, lebo má prísť upratovačka. Lebo aj takí sú. Upratovačka k vám chodí upratovať.

Naše domovy permanentne narúša jeden veľmi závažný faktor. Neporiadok. Je nechutný, je špinavý, je vytrvalý. A nikdy sa nedá navždy poraziť. Zvlášť, keď máte malé deti.

Poznám to. Môžem upratovať celý deň a päť minút potom, ako odložím prachovku, všetko vyzerá znova tak, ako predtým. Hneď, ako vysajem koberce, na nich niekto vytlačí zubnú pastu. Hneď, ako výnimočne vyutieram dlážku za klavírom, presne tam dieťa vysype papriku, rafinovane zmiešanú so sódou bikarbónou a extra panenským olivovým olejom.

O umývaní zrkadiel a okien ani nehovorím. Syzifos je oproti tomu šuvix. Len čo niečo vyleštím, príde nejaké dieťa a namaľuje tam fixkou obrázok. A nie aby som ho zotrela!

Skrátka, upratovanie sa veľmi podobá na niečo, čo by Nietzsche nazval večným návratom. Niečo dáte do poriadku a o chvíľu je to tak, ako predtým.

Ako sa s tým dá bojovať?

Nedá sa.

Nestraťte perspektívu 1. Ak si spravíte rebríček hodnôt, potreba dôkladne vyčisteného príbytku v ňom pravdepodobne bude figurovať niekde na konci. Tak to podľa toho aj berte. Je to len prostriedok a nie zmysel života.

Nestraťte perspektívu 2. Upratovanie je dnes ľahšie, než kedykoľvek predtým. Nemusíme každý deň odpratávať popol z otvoreného kozubu, nemusíme čistiť sporáky husím krídlom od sadzí, nemusíme štopkať ponožky, ani látať plachty, nemusíme čistiť koberce cirokovými metlami, nemusíme mať celú noc namočenú bielizeň a na druhý deň ju vyvárať v lúhu z dreveného popola, potom kropiť a mangľovať. Máme práčky, vysávače (niekedy už aj robotické), indukčné varné platne, čistiace prostriedky a mopy, ktoré sa žmýkajú samé. Celkom fajn, nie?

Nezabudnite na deľbu práce. Lebo je fér, keď jeden partner varí, perie, žehlí, umýva a vysáva a druhý raz za týždeň vynesie smeti, pričom deti sedia za počítačom? Veď práve.

Zvážte pomoc zvonka. Na Slovensku je stále dosť tabu platiť upratovačke, keď to predsa všetko môžete zvládnuť aj samy. Veď to raz dva máte do polnoci hotové, nie? Okrem toho, čo by povedala svokra? Ale čo, vykašlite sa na to! Nemusíte mať pomoc každý týždeň, možno vám to vyjde len na raz za pol roka na veľké upratovanie. No aj to pomôže.

Nebuzerujte. Ak niekto u vás doma niečo robí, jedno či z donútenia, z vlastnej iniciatívy alebo že je za to platený, nestojte mu za zadkom a nekomentujte furt, že „sa to takto nerobí“. Môže sa stať, že dotyčného znechutíte natoľko, že u vás doma nebude robiť nič. Už nikdy. Ako pri každej deľbe práce, musíte akceptovať, že ak to niekto iný urobí za vás, urobí to podľa seba.

Nemajte veľa vecí. Je to logické. Ak nemáte veľa vecí, nemusíte veľa vecí upratovať. Hoci je celkom isté, že aj keď doma nebudete mať nič, len deti, tak sa upratovaniu aj tak nevyhnete.

Akceptujte vlastnú nedokonalosť. Nemusíte mať stoj čo stoj vyglancované, ako keby k vám každú chvíľu mohli vtrhnúť reportéri z časopisu o krásnom bývaní. Ak na zrkadle ostanú po vyleštení šmuhy, nevadí. Ak dieťa nadrobí omrvinky do čerstvo vysatého koberca, neriešte.

Neupratujte pre druhých. Keď má prísť návšteva, nebehajte predtým dve hodiny s prachovkou, akoby ste očakávali inšpekciu zo sociálky. A prosím vás, neupratujte, lebo má prísť upratovačka. Lebo aj takí sú. Upratovačka k vám chodí upratovať. Návšteva k vám chodí, lebo chce s vami tráviť čas. Dobre, niektoré návštevy si rady rypnú a ohovoria, ale to môžete ignorovať. Aj keby ste sa roztrhli, takej návšteve nikdy neulahodíte.

A tip na obyčajnú radosť? Keď sa vám zdá, že toho neporiadku je nejako veľa a že to určite nezvládnete a preto upratovanie pred sebou odsúvate a odsúvate, nastavte si časovač na desať minút a pustite sa do toho. Lebo aj tú najhoršiu aktivitu dokážete vykonávať aspoň desať minút, nie? Keď si poviete, budem upratovať a o desať minút skončím, nech sa deje, čo sa deje, dodá vám to energiu. (A väčšinou zistíte, že všetku tú hrôzu zvládnete upratať do šesť minút. Fakt.)

A nakoniec ešte jeden tip z mojej skúsenosti. Nikdy, nikdy neupratujte, keď deti spia. Ešte aby si mysleli, že neporiadok sa nejako zázračne odstráni sám, len keď si dobre odfúknu, nie? A viete čo? Zistila som, že keď ich nechám, moje deti upratovanie milujú. Milujú behať s handrami a metlami, čistiť stoly a sprchové kúty. Len aby im to ešte pár rokov vydržalo…

Hana Lasicová

Zdroj: Archív Rádio Jemné

Photo: R. Benický