… mužov vie dosť rozosmutniť, ak sa ich partnerka správa s nedostatočnou úctou k technickým prostriedkom.
Minule sme trochu ohovorili mužov. Preto teraz zase ohovoríme ženy. Ale opäť s láskou. S láskou si povieme, čo na nich vytáča ich láskavých mužov.
Zaplávame si trochu vo vodách veľkých klišé… Napriek tomu, myslím, že je častou pravdou, že mužov vie dosť rozosmutniť, ak sa ich partnerka správa s nedostatočnou úctou k technickým prostriedkom. Čiže k autu.
Niektorí muži, nie všetci, ale nájde sa ich dosť, autá milujú. Nielen svoje. Autá vo všeobecnosti. Starajú sa o nich ako o člena rodiny (niekedy aj viac), umývajú ich, lakujú, vysávajú a nedbali by, keby sme sa do nich aj vyzúvali.
Zase raz to dôverne poznám. Ako žena si myslím, že na svoje auto dávam pekne pozor. Ale muž v dome mi aj tak permanentne na ňom ukazuje nejaké škrabance a preliačeniny. Vraj, kde som oškrela auto? Akože, kde? Nikde! "A toto je čo?", pýta sa a ukazuje na blatník. Idem si oči vyočiť ale nič tam nevidím. Ani s lupou nevidím tie škrkance, ktoré on zočí aj z troch metrov a chce kvôli nim prelakovávať auto.
Okrem toho, ako to, že deťom dovolím jesť v aute rožky? A okopávať poťahy? A kto rozpučil hrušku na prednom sedadle??!!
Myslím, že väčšinou my, ženy, to auto neberieme tak vážne. No a čo, že trošku oškrieme spätné zrkadielko pri cúvaní do garáže. Svet sa nezrúti. No a čo, ak na prednom sedadle vozíme pár týždňov kôpku hliny, ktorá sa tam vysypala z kvetináča. No a čo, že keď deti v aute striekame sprejom na opaľovanie, potom na koženom poťahu zostanú biele bodky, ktoré nejdú ani za ten svet vyčistiť. (Stalo sa mne). No a čo, že na zadnom okne auta rok vozíme pavučinu aj s pavúkom. (Stalo sa mojej sestre. Potom môj muž stratil nervy a povysávall jej ho.)
Ako povedal môj kamarát Peter, veľký milovník áut, ktorý rád chodí do servisu a tam sa dlho, dlho zhovára o motoroch: „Ženám prekáža, ak nám kvapne víno na kuchynskú linku, nedajbože na obrus! To je obrovský problém. Ale to, že prevalia múrik alebo poškriabu auto, sú pre nich len hlúposti.“
Je to pravda. Neviem si predstaviť, že by som v obývačke tolerovala biele mastné bodky, nedajbože kopu zeminy na gauči. Alebo obité rohy stien. V aute je mi to ale akosi fuk.
Myslím, že preto, lebo ženy auto vôbec nevnímajú. Je to pre nich len obyčajné približovátko, ktoré ich má dostať z bodu A do bodu B.
Mám to aj vedecky dokázané. Poznám totiž rodinu, kde v tomto smere muž otestoval svoju ženu. Mal podozrenie, že akosi autu nevenuje dostatočnú pozornosť. Tak, aby si to overil, zavesil jej na vonkajšie spätné zrkadielko klobásy… Vozila ich tam šesť dní. Bez toho aby si ich všimla. Akurát jej bolo divné, že na ňu ľudia na parkovisku pred obchodom zvláštne pozerali.
Tak vidíte.
Milí muži, úprimne… Asi nie. Preto som pre vás vymyslela takýto tip na obyčajnú radosť. Keď pôjdete autom, pri každej červenej dajte svojej partnerke poriadnu pusu.
(A pre vás, milé ženy, mám jeden malý tajný trik na prípady, keď zase raz oškriete čerstvo prelakovaný blatník. Raz som s mužovým autom spadla zadnými kolesami do betónového jarku a ešte som aj oškrela celý bok o drôtený plot. Z jarku ma museli vyťahovať študenti neďalekého intráku a ja som v hrôze sedela za volantom a premýšľala, čo mužovi poviem. A vtedy mi kamarátka dala perfektnú radu. Vraj: „Neboj, moja, muž to pochopí. A keď bude najhoršie, vždy sa môžeš rozplakať!“)
Hana Lasicová
Zdroj: Archív Rádio Jemné
Photo: R. Benický
