Vraj je konflikt medzi prácou a rodinou tým najbežnejším stresovým faktorom v našich životoch.
Toto bude zase dosť intímna spoveď. Ale nevadí, veď to je na tom asi to zaujímavé. Takže. Máte aj vy problém skĺbiť prácu a rodinu? Alebo prinajmenšom vám to v nejakej oblasti spôsobuje starosti? Predpokladám, že áno.
U mňa to nie je inak. Predtým, než som mala deti, som pracovala ako manažérka v jednej veľkej spoločnosti. Bežne sa stávalo, že sa porady plánovali na pol siedmu večer, generálny riaditeľ strašil po chodbách niekedy ešte aj o jedenástej v noci, a raz som zažila, ako podvečer zavolali späť do práce jednu kolegyňu, ktorá si už bola vyzdvihnúť deti z jaslí. Vraj nevadí, nech príde do firmy s nimi.
Toto mi pri zakladaní rodiny pochopiteľne nedávalo veľkú nádej. Nakoniec, ešte než som išla na materskú, mi bolo povedané, že na predchádzajúci post sa nevrátim, ani keby som prišla naspäť po šiestich mesiacoch. Čiastočné úväzky vo firme neexistovali. Priznám sa teda, že za týchto podmienok som si ten správny balans práce a rodiny nevedela celkom predstaviť. A dosiaľ neviem. Preto momentálne dávam prednosť tomu, že som na voľnej nohe v rámci akejsi paralelnej kariéry písania kníh, článkov a scenárov. Poznám mnoho žien, ktoré, až keď boli doma s deťmi, podobne objavili svoje skryté talenty.
Môžem si organizovať čas podľa seba. A na veľké prekvapenie zisťujem, že som nesmierne výkonná. Oveľa výkonnejšia, než keď som desať hodín denne trávila v kancelárii. Možno mi to ide tak dobre aj preto, lebo sa nemusím starostiť o deti. Pracujem z domu, väčšinou keď deti spia. V reáli to síce vyzerá tak, že nemám ani jedinú chvíľu pre seba, lebo akonáhle deti zaľahnú, vyťahujem počítač. Ale nevadí. Lebo ma to baví.
Vraj je konflikt medzi prácou a rodinou tým najbežnejším stresovým faktorom v našich životoch. Pritom je to tak len od nejakého devätnásteho storočia. A nie preto, že až potom ženy začali pracovať. Ženy totiž robili vždy. A narobili sa dosť. Len predtým vždy bývala rodina a práca na jednom mieste. Pekárka bývala nad pekárňou, roľníčka pri gazdovstve, krajčírka šila priamo doma. Až keď sa za prácou začalo dochádzať a deti sa museli niekam zatiaľ odovzdať, vznikol priestor na starosti.
Aby ale jeden partner zostal doma s deťmi, tak akosi nastálo, to tiež zväčša nie je riešenie. Po prvé je tu otázka financií. Po druhé, môže sa stať, že ten, ktorý to celé ťahal, zrazu ochorie alebo sa rozvedie a čo potom? Poznám pár žien v domácnosti, ktorým sa toto stalo a ocitli sa z jedného dňa na druhý vo vzduchoprázdne.
Ale hlavne, hoci je pekné byť aspoň istý čas doma s malými deťmi, väčšina z nás ide do práce rada. Lebo naša práca nás baví.
Pri tom správnom skĺbení vám pomôžu vám pri tom tieto tipy: Predovšetkým si stanovte rebríček hodnôt. Asi ako prvé budete mať deti, potom muža, prácu, atď. A niekde na konci bude návšteva príbuzných, gruntovanie a pozeranie telky. Tak tým položkám potom nemusíte venovať až takú pozornosť, myslím.
Zapojte druhých. Ženy, nenechajte sa vmanévrovať do role služobníčky! Ak ste aj istý čas robili rodine full service, prinajmenšom pri vašom nástupe do práce je čas, aby teraz zase ostatní, i.e. muž a deti, pomohli vám.
Striktne oddeľte čas strávený s rodinou a čas venovaný práci. Doma buďte prítomní mysľou, neriešte maily, telefonáty, ak sa inak nedá, môžete na nich odpovedať, keď už deti budú v posteliach.
A hlavne, nájdite si prácu, ktorá vás baví a napĺňa, ale nevalcuje. So zamestnávateľom sa dopredu dohodnite, ako budete fungovať. Aby ste sa nedostali do situácie, ktorú už nemáte šancu zvládnuť.
A nestresujte sa zbytočnými sťažnosťami na veci, ktoré aj tak nemôžete zmeniť. Preto som vymyslela tento tip na obyčajnú radosť. Každé ráno, aj keby sa vám zdalo, že máte pred sebou deň, ktorý nemáte šancu zvládnuť, si vymenujte päť vecí, za ktoré ste vďační.
Získate tak perspektívu a energiu na to, čo vás čaká. V konečnom dôsledku môžeme predsa každý deň ďakovať už len za to, že tie deti a tú prácu máme.
Čo by za to dali iní.
Hana Lasicová
Zdroj: Archív Rádio Jemné
Photo: R. Benický
