Namiesto nespratného stolovníka, skúste v dieťati vidieť budúceho platcu vášho dôchodku! 🙂

Minule sa mi stala taká vec. Bola som na jednom trhu v Bratislave a neskôr som sa dozvedela, že sa pár ľudí (najviac jeden bezdetný mladík) na Facebooku veľmi rozčuľovalo nad tým, že na tom trhu boli aj mamičky s deťmi. Že prečo mamičky deti vláčia takto medzi ľudí, lebo deti len zavadzajú. Aj ich kočíky zavadzajú. A čo z toho tie deti vôbec majú?

Zaskočilo ma to, lebo aj ja som tam bola s dcérou v kočíku. Nemala som ju brať? Ale veď tam boli aj detské stánky. Mala som ju nechať doma? Ale to by som tam musela zostať s ňou aj ja.

Majú teda rodičia – alebo ako sa vyjadril onen mladík, mamičky – zostať s deťmi doma? Nikam nechodiť? Alebo keď už, tak maximálne vybehnúť na ihrisko medzi ostatné mamičky s deťmi?

Povedzme si radšej hneď, že to nie je také jednoduché. Niekedy skrátka nemáme deti kde nechať a naši bezdetní kamaráti sa nie vždy chcú stretávať na detskom ihrisku. Okrem toho, dnes vláčia deti so sebou aj oteckovia. Možno to niekoho prekvapí, ale tiež sa o nich starajú. Už to nefunguje tak, že mamička zoberie deti na ihrisko, rýchlo do obchodu a potom varí obed, zatiaľ čo otecko si vybehne na futbal. Rodičia si dnes starostlivosť o deti viac-menej (niekde viac, niekde menej) delia alebo, prekvapivo, trávia čas spolu všetci dokopy. Dokonca vraj, hoci je to neuveriteľné, existujú rodičia, ktorí namiesto, aby sa svojich detí snažili zbaviť, hneď ako prídu z práce, chcú byť s nimi čo najviac. A zobrať ich niekam so sebou. Napríklad do reštaurácie alebo kaviarne. Alebo na trh.

Niektoré podniky sú na uspôsobené, niektoré nie. Nie vždy natrafíme na ten správny podnik. Niektorým ľuďom prekáža, už keď sa dieťa zjaví vo dverách podniku. A niektorým, viac než hlučné dieťa, vadia jeho rodičia, ktorí si ho vôbec nevšímajú a tvária sa, akoby nebolo ani ich. Akoby si schválne dali do uší vatu, aby mohli ísť do reštaurácií otravovať ostatných slušných ľudí.

Zdá sa mi, že ľudia, ktorým deti v spoločnosti prekážajú, tvrdia, že deti samé z toho nič nemajú a že by im bolo doma alebo na ihrisku lepšie. Rodičia (ako ja) zase väčšinou argumentujú tým, že oni chcú deti brávať so sebou, aby s nimi trávili čas. Ale pýta sa aj niekto, čo chcú deti?

Hm. Napríklad moje dcéry do spoločnosti chodiť chcú. Staršia dcéra, odkedy sa naučila hovoriť, sa pýta, kedy pôjdeme spolu do „kavialni“. V tom je asi po mojom otcovi, ktorý miluje kaviarenský život. To, že sa do kaviarne teší, ale bohužiaľ, neznamená, že sa tam vždy bude perfektne správať. (Hovorím stále o dcére, nie o otcovi – ten sa vždy správa bezchybne.).

Moja mama tvrdí, že o deťoch ako o bytostiach s právami, hovoríme len posledných pár rokov. Predtým deti väčšinou žiadne práva nemali. Mali sedieť doma, pomáhať v domácnosti a byť ticho. Majú teda deti právo na návštevu čajovne, reštaurácie alebo trhu v meste, ak tam chcú ísť?

Čo na to majitelia podnikov? Niektorí sa k deťom stavajú odmietavo, väčšina nie, niektorí im dokonca pripravia aj detský kútik. Asi vedia, že útrata za obed štvorčlennej rodiny môže byť slušná. Inak ale odporúčajú, aby sa rodičia pri návšteve reštaurácie alebo podujatia vopred uistili, či sú tam deti vôbec vítané. Tiež hovoria, aby ste nikdy nechodili s dieťaťom do reštaurácie, keď je preplnená a museli by ste dlhšie čakať na jedlo. Vraj máte mať tiež vždy poruke farbičky alebo iné rozptýlenie. (A keď nič nepomôže, vytiahnite smartphone, čo už.) Údajne máte tiež byť pripravení dať čašníkovi štedré prepitné. (Asi najlepšie hneď pri vstupe.) A hlavne, máte byť stále prichystaní sa v momente zdvihnúť a odísť, ak by sa vaše dieťa nesprávalo ukážkovo.

Myslím, že tieto odporúčania ako rodič beriem. A na oplátku pre tých, ktorým deti a ich „mamičky“ v spoločnosti stále prekážajú, mám toto. V tej diskusii na Facebooku, kde sa toľko ľudí nad deťmi s kočíkmi rozčuľovalo, nakoniec jeden pán napísal: "Najprv ma tiež hnevalo, že sa po trhu posúvam slimačím tempom, lebo predo mnou išli dva kočíky. Ale potom som si uvedomil, že keď kráčam pomalšie, môžem si lepšie obzerať veci v stánkoch a tak som si celú akciu nakoniec lepšie užil."

Tak tomu sa hovorí pozitívny prístup.

Preto dnešný tip, aby ste sa cítili lepšie, keď vás niečo, nielen cudzie deti, rozčuľuje: Hlboký nádych, výdych. A úsmev! Snažte sa vidieť tie kladné stránky. Kam sa stále ponáhľate? Čo vám vadí? Namiesto nespratného stolovníka, skúste v dieťati vidieť budúceho platcu vášho dôchodku. Hneď sa vám začalo zdať, že potrebujeme viac takých, čo?

H. Lasicová

Zdroj: Archív Rádio Jemné

Photo: R. Benický