Majú vôbec rodičia nárok na podovolenkové depky? Nemáme byť skôr radi, že sa dovolenky skončili?
Určite to dobre poznáte. Leto sa skončilo, dovolenka je za vami, vy však máte v hlave stále more, hory a slnko. Nedarí sa vám znova sa naštartovať a preto frlete na jeseň. Že odteraz bude stále len tma, bude pršať, bude zima, deti budú musieť chodiť do školy a aj tak sa tam nič nenaučia. Mali ste si oddýchnuť, ale ste unavení a nervózni. Máte pocit, že z dovolenky vám vlastne ostali len fotky v mobile a kopa bielizne pri práčke. Skrátka, máte depku a nič vás nebaví.
Poznala som jedného človeka, ktorý mal jesennú depresiu už od 22. júna (letný slnovrat) a tvrdil, že odvtedy už všetko ide iba dolu kopcom. Toto je asi extrém, ale aj nám ostatným sa niekedy zíde zopár návodov na to, ako to vydržať od septembra do konca roka. (Najmä vtedy, keď máte nárok už len na 1 dovolenkový deň :))
Asi vám však najskôr napíšem, ako vyzerala moja tohtoročná dovolenka. Bola som s mojimi dvomi dcérami (vo veku tri a pol a jeden a pol roka) na chate. Prvý deň bol super, druhý bol ok, tretí, štvrtý… Pomoc! Po pár dňoch som už nevedela, čo robiť. Už sme predsa všetko robili najmenej stokrát! Deti už prestali baviť hojdačky, potom aj trampolína. Jedného dňa si menšia dcéra našla starú tenisovú loptu, namáčala si ju do špinavej vody a tú vodu cez ňu sala. Nechala som ju to robiť, lebo som jej nevedela ponúknuť žiadnu alternatívnu aktivitu. Na pláži pri jazere som sa bežne robila, že tie uvrešťané deti ku mne nepatria, ale vôbec mi to nevychádzalo. Raz za mnou sedeli chlapíci s fľašou v ruke a počula som, ako hovoria: "Kedy už konečne odíde táto mamička…!?" Večer som zachytila, ako staršia dcéra hovorí mladšej: "Keď budeš dobrá, niečo sladké dostaneš." Mala pravdu, zo zúfalstva som začala svoje deti uplácať sladkosťami!
Na začiatku som sa aj snažila variť, ale potom som to vzdala a ku koncu som už ani nepredstierala, že umývam riad. Rezignovala som natoľko, že som ani neumývala príbory, keď spadli na zem. Ani v krčme. Zdvihla som ich a ďalej používala. Aj tak som sa dočítala, že keď "to" zdvihneš do tridsiatich sekúnd, tak je tam stále menej mikróbov ako na počítači.
Dala som si predsavzatie, že si každý večer zabehám. Bola som – asi raz. Po celom dni, ktorý som ako tak prežila, cítiac sa polomŕtva, som sa pozrela na hodinky. S hrôzou som zistila, že je len jedna hodina poobede! Rátala som minúty, keď uložím deti do postele a väčšinou som zaspala spolu s nimi.
Vraj bolo toto leto na horách pekné hviezdnaté nebo. Neviem, ja som ho za celý čas nevidela… A tak si hovorím: "Majú vôbec rodičia nárok na podovolenkové depky? Nemáme byť skôr radi, že sa dovolenky skončili?" Nechápte ma zle, prežila som s mojimi milovanými dcérami nádherné chvíle a určite na to budem nostalgicky (najmä s odstupom času) spomínať, ale… ku koncu som sa už nevedela dočkať, kedy začne bežný život a škôlkársky režim.
Rodičia! Ak vás bude chytať nostalgia za letom, úplne jednoducho sa radujte z toho, že si môžete v práci konečne sadnúť, že na vás nehovorí viac ako jeden človek naraz a najmä, že vás pritom neťahá za rukáv. Že vaše deti nebudú chodiť spávať o dvanástej v noci a že nemusíte stále odpovedať na otázky typu, čo budeme robiť, kedy tam už budeme a prečo máme na obed zase kolienka?!
A nakoniec môj obyčajný tip na prichádzajúcu jeseň. Žite umením. To je niečo, čo sa veľmi dobre vykonáva práve teraz, keď už nemôžeme byť veľa vonku. Choďte do múzea alebo do galérie. A zoberte so sebou aj deti, veľa múzeí pre ne máva špeciálny program. Zaujímavé sú prírodovedné, banské alebo napríklad aj múzeá bábik či dopravy. Niektoré majú z času na čas aj vstupy zadarmo. Možno sa zo začiatku budete báť, čo všetko vaše deti zničia a rozbijú, ale uvidíte, bude to stáť za to! 😉 Lebo umenie povznáša.
Namiesto toho, aby ste strávili čas nad bulvárom, klebetením alebo lamentovaním nad tým, aká je tá jeseň hrozná, pozrite si pekné obrazy. Garantujem vám, že sa vám svet hneď bude zdať svet hodnotnejší.
Hana Lasicová
Zdroj: Archív Rádio Jemné
Photo: topvip.cz
