… v starobe akoby si našiel. A týka sa to aj stravovacích návykov!
Gény ovplyvňujú naše zdravie len na 20%. O zvyšok sa musíme postarať vhodnou stravou.
Správne stravovacie návyky treba cibriť už v rannom veku. Nová slovenská štúdia s názvom Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí, odhalila výrazné nedostatky vo výžive najmenších a ich matiek.
Až 88% dojčiacich žien nemá dostatočný energetický príjem, chýba im kyselina listová, železo, vápnik, vitamín D, zinok, vitamíny skupiny B a jód. Rovnako majú nedostatok polynenasýtených mastných kyselín, najmä omega-3 alebo LCP mastných kyselín. Pokiaľ si ich však matka dostatočne nedopĺňa, postupne môže nedostatkom niektorých prvkov a vitamínov trpieť aj dieťa.
Zo štúdie tiež vyplýva, že deti od šiestich mesiacov do dvoch rokov nadmerne konzumujú soľ. 78% je chudobných na železo, 95% má nedostatok vitamínu D a 65% má málo vápnika. Lekári zároveň upozorňujú, že na vytváranie správnych stravovacích návykov treba myslieť už v ranom veku dieťaťa, pričom najdôležitejších je zhruba prvých 1 000 dní od počatia.
„V prvých troch rokoch dieťa zdvojnásobí svoju výšku, štvornásobne sa zväčší jeho hmotnosť a v tomto období sa najrýchlejšie vyvíjajú nervové prepojenia. Správna výživa batoľaťa má zásadný vplyv na programovanie jeho metabolizmu do ďalšieho života," uviedla gastroenterologička Renáta Szépeová.
Nedostatok vitamínu D obmedzuje vstrebávanie vápnika a má za následok spomalený rast detí. Hrozí im skolióza, môžu častejšie trpieť infektmi dýchacích ciest, môžu byť apatické, ale aj viac precitlivené. Dieťa pritom potrebuje dvakrát viac vitamínu D na kilogram hmotnosti ako dospelý človek. Nedostatok železa sa zase prejavuje málokrvnosťou, nechutenstvom, únavou či zimomravosťou. Železo je v tele zodpovedné za správne fungovanie prenosu kyslíka, je nevyhnutné pre tvorbu červených krviniek a dieťa ho potrebuje až štyrikrát viac ako dospelý človek. Nadbytok soli vedie k problémom s vylučovaním, nadmernou záťažou obličiek.
"Správna výživa má dlhodobý efekt a to, ako sa naučíme jesť v najmladšom veku, má významný vplyv na náš zdravotný stav neskôr. Nesprávna výživa počas prvých 1 000 dní života môže viesť ku vzniku civilizačných ochorení ako sú alergie, obezita, poruchy imunitného systému, diabetes, astma, kardiovaskulárne ochorenia," povedal László Kovács, ktorý je odborným garantom spomínanej štúdie.
Zdroj: SITA
