Tohtoročná Veľká noc bude podľa meteorológov chladnejšia ako minuloročné Vianoce. Niektorým tradíciám sa preto možno zámerne vyhneme.

Všetky dni majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie dní, v ktorých si cirkev pripomína Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

Na Zelený štvrtok sa nehádajte!

Názov tohto sviatku vznikol prešmyčkou z nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (zelený štvrtok). Je to vlastne deň, keď pred Veľkou nocou naposledy zvonia kostolné zvony. Na Zelený štvrtok sa zvykne jesť najmä zelená strava, napríklad špenát alebo kapusta, a to preto, aby bol človek celý rok zdravý. Zároveň nie je dobré hádať sa alebo niekomu niečo požičať. Do ďalších dní sa tak vyhneme sporom s ľuďmi a budeme mať peňaženku plnú peňazí.

Veľký piatok bez bolesti zubov

Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. Ľudové povery mu pripisujú magickú silu. V tento deň sa kedysi nesmela prať bielizeň, lebo sa verilo, že by bola namočená Kristovou krvou. Podľa tradícií sa na Veľký piatok chlapci potápali v potoku a snažili sa z dna do úst chytiť kamienok, ktorý potom ľavou rukou hodili za hlavu. Chceli sa tak do ďalších dní vyvarovať bolesti zubov.

Biela sobota dňom veľké upratovania

Biela sobota je dňom, počas ktorého mal podľa historických zápisov Ježiš Kristus ležať v hrobe. Hovorí sa, že jej názov vznikol vďaka ustálenému zvyku, ktorým bolo veľké upratovanie a bielenie. Zároveň sa však piekli veľkonočné jedlá, plietli sa korbáče a zdobili kraslice.

Veľkonočná nedeľa v kostole

Počas Veľkonočnej nedele sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Keďže cirkev rozhodla, že to bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne, pripadá Veľká noc každý rok na iný dátum. V tento deň sa svojho času všetci húfne ponáhľali do kostola, kde sa svätili veľkonočné pokrmy ako baránok, vajcia či víno.

Veľkonočný pondelok iný na východe aj na západe Slovenska

Kedysi sa Veľkonočný pondelok nazýval aj Červený pondelok, keďže najčastejšie sa veľkonočné kraslice farbili práve dočervena. Je dňom pracovného pokoja, počas ktorého sa však chodí šibať korbáčom, najlepšie s takým, ktorý je vyrobený z čerstvých vŕbových prútov. Malo by ich byť spolu osem.

Na Slovensku dlhodobo pestujeme dva veľkonočné zvyky. Kým na východe sa najmä oblieva, na západe sa zase viac šibe. Oblievanie a šibanie mladých dievčat počas Veľkonočného pondelka im má zabezpečiť zdravie počas celého nasledujúceho roka.

Zdroj: SITA